Blesk
Ako prejav atmosférickej elektriny je známy spolu s vývojom ľudskej spoločnosti. Prvý oheň, ktorý človek poznal, bol pravdepodobne plameň vzniknutý úderom blesku do kra alebo suchej trávy. Podľa báje teda prišiel z neba. Starodávne národy
uctievali boha hromu a blesku. U Germánov sa volal THOR a DONAR, Egypťania mali v kalendári mesiac AMŠIR (8.február - 9.marec) pomenovaný na počesť boha búrok. V starom Grécku to bol vládca Olympu – hromovládny ZEUS. Boh hromu a blesku u starých Slovanov sa volal PERÚN (Parom). Aj dnes sa v prenesenom slova zmysle používa „Parom aby ťa vzal !“. V ruskom ľudovom podaní vládne búrkou prorok ILJA (Eliáš), ktorý sa vozí vo svojom kočiari po nebi. Aristoteles v 4.st. pred n.l. považoval blesk za horľavé výpary zeme, ktoré sa náhle zapália a vzbĺknu.
Blesk je silný prírodný elektrostatický výboj produkovaný počas búrky. Bleskový elektrický výboj – „blesk“ je sprevádzaný emisiou svetla. Najčastejšie sú blesky medzi oblakmi. Len každý tretí až štvrtý udiera do Zeme.
Hrom
Je charakteristický zvukový doprovod blesku vznikajúci tým, že elektrický výboj blesku zahrieva okolitý vzduch, ktorý sa rozpína. Tento dej je veľmi rýchly a pripomína výbuch. Po skončení blesku sa teplota prudko znižuje, pritom sa vzduch prudko sťahuje a to spôsobuje otrasy a vytvára sa ohlušujúci zvuk.
Pri búrke môžeme pozorovať vzdialený blesk a až o niekoľko sekúnd neskôr počujeme zahrmenie. Blesk je intenzívny elektrický výboj. Vzhľadom na krátkosť okamihu a obrovské množstvo náboja má blesk veľmi vysokú teplotu. Vzhľadom k veľkej rýchlosti šírenia svetla vo vzduchu (300 000 km/s) pozorujeme svetelný jav v malej vzdialenosti od jeho zdroja takmer okamžite. Doba, ktorá uplynie medzi pozorovaním blesku a vypočutím sprievodného zvuku, je doba potrebná k tomu, aby sa zvuk dostal od zdroja k našemu uchu (rýchlosť zvuku je cca 330 m/s).
Prvá etapa vzniku blesku je prípravná - stupňovitý vedúci výboj – leader. Leader sa pohybuje od búrkového oblaku k zemi v rýchlo za sebou nasledujúcich žiarivých kvantách, ktoré sú dlhé asi 50 m. Časový rozdiel medzi jednotlivými stupňami je asi s. Keď sa začne blesk vyvíjať, dosiahne ionizované stredné pásmo jeho kanála v priebehu niekoľkých tisícin sekundy teplotu až 33
000 °C. Negatívny náboj leadra indukuje na zemskom povrchu silný kladný náboj, a to najmä na predmetoch, ktoré z neho vyčnievajú. Pretože sa nesúhlasné náboje priťahujú, kladný náboj na povrchu zeme ide v ústrety zápornému náboju leadra a
pritom vznikajú vzostupné výboje. Jeden zo vzostupných výbojov kladného náboja zeme sa dostane do styku s leadrom a tak určí miesto, kde udrie blesk vytvorí kanál. Vzostupné výboje dosahujú výšku 30 až 50 m. Bleskozvody podnecujú silné
vzostupné výboje a tak umožňujú blesku bezpečnú cestu k zemi.
Druhá etapa priebehu blesku sa nazýva hlavná etapa. Keď dospeje kanál blesku k zemi, začne ním pretekať elektrický náboj oveľa rýchlejšie a prudšie. Je to mohutný výboj záporného elektrického náboja nahromadeného v oblaku a kladného elektrického náboja nahromadeného elektrostatickou indukciou na povrchu zemskom.
Guľový blesk
Vzácnym javom vyskytujúcim sa pri búrkach je guľový blesk. Máva tvar gule priemeru od niekoľko cm po niekoľko m, prejavuje sa svetielkovaním v rôznych farbách, voľne sa vznáša vo vzduchu alebo klesá nadol. Niekedy mizne výbuchom, inokedy sa ticho rozplynie. Jeho pôvod nie je dosiaľ celkom objasnený.
V júni roku 1996 vletela do továrne v Tewkesbury v Anglicku guľa modrého a bieleho svetla veľkosti tenisovej loptičky. Robotníci v továrni s úžasom sledovali, ako sa svetelná guľa odráža od vnútornej časti strechy, točí sa okolo trámov, iskrí a nakoniec vybuchuje silným oranžovým zábleskom. Ozvala sa pritom ohlušujúca rana a vyrazila poistky telefónnej ústrednej spoločnosti.
Takto dramaticky sa predstavil guľový blesk, vzácna forma blesku. Zvyčajne rýchlo sviští vzduchom, svieti silou 100-wattovej žiarovky a vydrží iba asi 15 sekúnd. Je to záhadný jav, ktorý vzniká z elektrickej energie uvoľnenej pri búrke. Je to však nebezpečný záblesk! Guľový blesk niekedy vletí do budovy bez ničivých následkov, ale môže aj explodovať a spôsobiť požiar.
Bleskozvod
Všeobecne sa tvrdí, že blesk zasahuje vždy najvyššie položené miesta v teréne, teda stromy, stožiare, komíny, strechy domov a pod. V prevažnej väčšine je to pravda, ale sú známe aj prípady, kde blesk udrel do objektu oveľa nižšieho ako okolité budovy. Pre ochranu objektu a jeho obsahu pred bleskom a ostatnými škodlivými účinkami atmosférických výbojov (napr. indukčnými, prepätiami) slúži b l e s k o z v o d . Vynašiel ho v roku 1754 český kňaz a vynálezca Prokop Diviš (1697–1765).
Bleskozvod má tri hlavné časti:
* zachytávače – ukončujú žeravú časť bleskového výboja nad chráneným objektom a tým likvidujú nebezpečie požiaru od blesku, zachytávajú blesk.
* spojenia a zvody – tvoria vodivé spojenie medzi zachytávačmi a uzemnením.
* uzemňovače – zabezpečujú prechod blesku (výboja) do zeme.
