GALILEO GALILEI
( 1564-1642 )


Galileo Galilei sa narodil 15. 2. 1564 v Talianskej Pise, teda 20 rokov po tom, čo Mikuláš Kopernik vo svojej rozprave označil Zem za planétu, ktorá obieha okolo Slnka a nie je stredom Božieho vesmíru. Narodil sa ako prvorodené dieťa v schudobnenej rodine drobného talianskeho teoretika hudby Vincenzia di Michelangela Galileiho. Otec z neho chcel mať obchodníka, ale keď objavil jeho talent, ako 18-ročného ho v Pise nechal študovať medicínu. Neskôr študoval aj matematiku, astronómiu a fyziku, ale štúdiá skončil ako samouk. V roku 1589 ho prijali do prednášateľského zboru univerzity v Pise. Neskôr bol profesorom aj na univerzite v Padove. Tu v nasledujúcich 18 rokoch položil aj základy dynamiky, vedy o pohybe telies.

Legenda hovorí, že študoval zákony pádu na základe pokusov na Šikmej veži v Pise. Tu si vraj uvedomil, že silu treba vyvinúť len na to, aby sa objekt pohol, zastavil alebo zmenil rýchlosť. Galileo už v tom období objavil rozpory Aristotelovej fyziky. Súhlasil s Kopernikovým učením, ale vtedy si ešte netrúfal verejne vystúpiť na jeho obranu. Jeho životná kariéra, počas ktorej spolu s dielom Johanessa Keplera vytvoril predpoklady na to, aby Isaac Newton neskôr formuloval gravitačné zákony, pokračovala v obavách z výsmechu a opovrhnutia. Napriek tomu napísal 2 diela: O pohybe a Mechanika. Až potom vyvrátil Aristotelovu dynamiku a teóriu o nehybnosti Zeme.

Pre Galileiho dozrel čas, aby vystúpil na obranu Koperníkovej teórie. Súhlasil, že stredom slnečnej sústavy je Slnko. Ďalšia jeho práca závisela od ďalekohľadu, ktorý roku 1608 zostrojil holandský vynálezca a ktorý sám Galileo v nasledujúcom roku zdokonalil. Stal sa 1. človekom, čo obrátil ďalekohľad na nebeskú oblohu. K jeho prvým objavom patrili 4 mesiace Jupitera - Io, Europa, Ganymedes a Kalisto. Tieto sa označujú ako Galileiho mesiace.

Ďalším objavom boli škvrny na Slnku, v roku 1609 pozoroval krátery a vrchy na Mesiaci a v roku 1610 ako prvý pozoroval fázy Venuše. V tom istom roku svoje závery zverejnil a neskôr odišiel z Padovy a stal sa filozofom a matematikom toskánskeho vojvodu Cosima II. Mediciho. Pozoroval aj elipsovitý tvar Saturna a pritom si všimol 3 telesá. O niekoľko rokov neskôr astronómovia zistili, že 2 malé hrboľčeky sa pohybujú a menia tvar. Až Christiaan Huygens správne usúdil, že išlo o pozorovanie prstencov Saturna, ktorých vzhľad sa pri obehu okolo Slnka mení. Galileo celý život podporoval Koperníkovu teóriu. V roku 1613 napísal, vyprovokovaný hádkou pri večeri, Koperníkovi otvorený list, čo cirkev chápala ako výzvu do boja. Roku 1616 pápež Kopernikovo učenie odsúdil.

Galileo sa utiahol do Toskánska a napísal knihu Skúšač zlata a svoje slávne dielo Dialóg o dvoch hlavných systémoch sveta (Ptolemaiovskom a Kopernikovskom). Za tento spis bol súdený. Keď opúšťal súdnu sieň, povedal svoju slávnu vetu o tom, že Zem obieha okolo Slnka: ”e pur si muove” (a predsa sa točí). Odsúdili ho do väzenia a jeho diela zakázali. V kláštore Santa Maria sa musel zriecť Kopernikovho učenia. Nakoniec v Toskánsku úplne oslepol a 8.1.1642 zomrel. Galileo spolu s obranou Kopernikovho systému vyvracia prekonané názory peripatetikov, formuluje zákon voľného pádu, mechanický princíp kyvov kyvadla atd´. Galileiho Dialóg je tzv. uceleným náčrtom novej fyziky.