- hlavnou zložkou skla je piesok. Zmes piesku, sódy (uhličitanu sodného) a vápenca sa v peci zohreje na teplotu asi 1 500 C. Výsledkom je roztavená masa, s ktorej po vychladnutí vznikne číre sklo. Z plaveného plochého skla sa vyrábajú výkladné skrine a zrkadlá. Roztavená sklovina z pece sa rozleje na plochu roztaveného cínu, čo zabezpečí, že sklo zostane po vychladnutí dokonale rovné. Medzi špeciálne druhy patrí žiaruvzdorné sklo, obsahujúce olovo. Po vybrúsení krištáľ nadobudne charakteristické trblietanie. Bezpečnostné sklo sa vyrába tak, aby sa pri náraze rozpadlo na drobné kúsky, a nie na črepy. Vrstvené sklo, používané na výrobu predných okien automobilov, má medzi dvoma vrstvami skla vrstvu priezračného plastu. Sklo sa začalo vyrábať na Strednom východe okolo r. 3000 pred n. l. V 1. storočí pred n. l. starí Sýrčania vynašli sklársku píšťalu. Je to rúrka, do ktorej sa na jednom konci naberie roztavená sklovina. Fúkaním do opačného konca píšťaly sa môžu vytvoriť duté nádoby alebo figúrky. Veľkovýroba skla sa začala v 19. storočí.