- jedna zo základných fy-zikálných teórií. Zaoberá sa povahou času, priestoru a pohybu. V r. 1905 ju ako tak-zvanú špeciálnu teóriu relativity formuloval Albert Einstein. Vychádza z prekvapujú-ceho predpokladu, že rýchlosť svetla je vždy rovnaká, nech sa pozorovatel' pohybuje akoukol'vek rýchlosťou - svetlo sa nemôže ší-riť rýchlejšie ani v prípade, ked' sa pozorova-tel' pohybuje proti nemu vel'kou rýchlosťou. Podobne všetky fyzikálne deje prebiehajú rovnako pre všetkých pozorovatel'ov, ktorí sa navzájom pohybujú konštantnou relatívnou rýchlosťou. Tieto predpoklady majú d'aleko-siahle dôsledky. Teória relativity predpovedá, že čas bude plynúť pomalšie z hl'adiska rýchlo sa pohybujúcich objektov. Napríklad pohybujúce sa hodiny pôjdu pomalšie než hodiny v pokoji. Okrem toho teória relativity predpovedá, že hmotnosť telesa sa bude s rýchlosťou zväčšovať, zatial' čo dĺžka sa bude skracovať, a že hmotnosť a energia sú ekvivalentné (pozri E = Mcz). Keby teleso bolo schopné pohybovať sa rýchlosťou svetla (čo však nie je možné), malo by nekonečne vel'kú hmotnosť, nulovú dĺžku a čas by na ňom zastal. Tieto predpovede sa už vel'a ráz potvrdili. Preto sa všeobecne uznáva, že kla-sická fyzika, založená na Nawtonových po-hybových zákonoch, síce zatial' uspokojivo vysvetľuje väčšinu pozemských javov, nedá sa však aplikovať na vesmír ako celok. V r. 1915 Einstein dokončil takzvanú všeobecnú teóriu relativity. Ukázal v nej, že gravitácia a zrých-lenie sú ekvivalentné - pozorovatel' stojaci vo výťahu nie je schopný povedať, či sila, ktorá ho tlačí na podlahu výťahu, je dôsledkom pôsobenia gravitácie, alebo zrýchleného po-hybu výťahu nahor. Ked'že pozorovatel' po-hybujúci sa so zrýchlením vidí svetelný lúč ohnutý, ohyb svetla by mal nastať aj pôso-bením gravitácie. To sa pozorovaniami aj po-tvrdilo. Z uvedeného vyplýva záver, že v dô-sledku gravitácie je.