Jupiter je obrovská plynová guľa s 318-krát väčšou hmotnosťou ako Zem a asi 2 až 3-krát väčšou hmotnosťou, ako je hmotnosť všetkých ostatných planét Ss spolu. Čo sa týka objemu, Jupiter by pohltil 1319 Zemí. Jeho magnetické pole je až 4 000-krát väčšie ako magnetické pole Zeme.
Atmosféra, osemkrát hustejšia ako na Zemi a hrubá 1 280 km, je zložená z plynného vodíka, mrakov zmrznutého čpavku, sírnika amónneho, vodného ľadu a v najnižšej vrstve sa nachádzajú vodné kvapky. Vnútorná stavba začína od vonkajšieho tekutého vodíku, pokračuje tekutým kovovým vodíkom a končí priamo v strede obra pravdepodobne kamenným jadrom. Tlak a teplota sú tam veľmi vysoké (teplota tam dosahuje až 35 000°C). Na povrchu je priemerná teplota -150°C. Na jeho oblačnom obale, ktorého pohyb dokazuje, že tam vanú vetry rýchlosťou väčšou ako 100m/s, je Veľká červená škvrna, čo je vlastne búrka, ktorá by pohltila celú Zem. Táto búrka trvá najmenej 300 rokov.
Okolo Slnka prejde za 11 rokov.
Jupiter je v istom zmysle skôr hviezda ako planéta. Skladá sa prevažne z vodíka, má silné magnetické pole a vyžaruje teplo, rádiové i röntgenové žiarenie. Teda všetko to, čo robia hviezdy. Keby bol Jupiter azda ešte trochu väčší, možno by začal žiariť ako hviezda. Predpokladá sa, že pri svojom vzniku nemal dostatok hmoty, aby sa v jeho jadre zapálila jadrová reakcia.
Okolo Jupitera obieha celkovo 16 mesiacov, z ktorých najväčšie a najznámejšie sú Io, Európa, Ganymedes a Kalisto.
Io je jasný oranžovožltý mesiac. Spolu so Zemou je to jediné teleso v Ss, kde sú ešte vulkány v činnosti. Nevyvrhujú však roztavené horniny, ako je to na Zemi, ale roztavenú síru. To objasňuje i zafarbenie mesiaca. Tieto sopky vyvrhujú materiál i do niekoľko stokilometrovej výšky.