Druhá najväčšia planéta - jej priemer je deväťkrát väčší ako priemer Zeme je slabo pruhovaná guľa s niekoľkými prstencami. Pruhy sú vlastne čiastočkami zlúčenín vody a amoniaku v atmosfére planéty. Prstence tvorí prach a ľadové častice. Podstatou tejto planéty, tak ako aj planéty Jupiter, je najmä plynný vodík a hélium. Teplota na povrchu je -170°C. Je vzdialený 1427 mil. Km od Slnka a doba rotácie je 10 hodín 39 minút. Rovnako ako jupiter má vlastný zdroj energie.
Jeho prstenec je jedným z najzaujímavejších javov v slnečnej sústave. Má tri delenia. Vonkajší pretenec má prieme približne 280 000km, stredný prstenec je najjasnejší. Vnútorný prstenec je možné pozorovať iba pri priaznivých podmienkach
Na planéte je taký tlak, že inak plynný vodík sa správa ako kov.
Saturn má 18 mesiacov.
Titan, najväčší z nich je skoro rovnako veľký ako Merkur a má vlastnú atmosféru – metán a vodík. Titan, najväčší mesiac planéty Saturn a druhý najväčší v Slnečnej sústave objavil Christian Huygens v roku 1655. Jeho zaujímavosťou je to, že má silnú a hustú atmosféru. Zrejme je zložený z hornín a ľadu. Sonda Voyager 1 neobjavila žiadnu medzeru v nepriehľadnej vrstve načervenalých mrakov, ktoré siahajú až do 200 kilometrovej výšky. Atmosféra sa skladá hlavne z dusíku, metánu a iných uhľovodíkov. Pri teplote 95 K môže metán existovať vo všetkých troch skupenstvách, preto môže na mesiaci nahradzovať pozemskú vodu, môže tam padať metánový dážď, sneh a povrch môže byť pokrytý vrstvou metánových morí. Z toho dôvodu sa aj povrch mesiaca môže podobať povrchu Zeme.
Dione, stredne veľký mesiac Saturna objavil v roku 1684 Giovanni Cassini. Má jasný povrch pokrytý ľadom a jedna pologuľa je jasnejšia ako druhá. Terén je striedavo členitý i rovný pokrytý krátermi. Mnohé geologické útvary svečia o geologickej aktivite v minulosti.
Mimas je najmenší sférický mesiac Saturnu má priemer len 392 km. Objavil ho William Herschel v roku 1789. Jeho povrch je husto pokrytý krátermi, najväčší z nich, Herschel, má priemer 130 km
Japetus objavil v roku 1671 G. Cassini. Má priemer 1460 km a je zložený prevažne z ľadu. Jedna pologuľa, orientovaná v smere pohybu po obežnej dráhe, je tmavá a pokrytá tenkou vrstvou červeného materiálu. Podobne ako väčšina Jupiterových mesiacov má synchrónnu rotáciu - ukazuje planéte vždy tú istú stranu.