Oblaky

OBLAKY

Oblak je viditeľný zhluk drobných kvapôčok vody, ľadových kryštálov alebo kombinácia oboch. Oblaky, ich druh, množstvo, výška nad zemou vypovedajú o aktuálnom stave atmosféry. Z pozorovania oblakov a meteorologických prvkov môžeme odhadnúť vývoj počasia v nasledujúcich hodinách až dňoch.

VZNIK OBLAKOV

Základné pojmy

Vlhkosť vzduchu je základný meteorologický prvok udávajúci množstvo vodnej pary vo vzduchu. Čím je teplota vzduchu vyššia, tým je potrebné viac vodnej pary k jeho nasýteniu. Mierou nasýtenia vzduchu vodnou parou je pomerná (relatívna) vlhkosť.

Kondenzácia je skvapalňovanie vodnej pary – prechod vody zo skupenstva plynného (vodná para) do skupenstva kvapalného (voda).

Sublimácia – prechod vody zo skupenstva plynného (vodná para) do skupenstva tuhého (ľad).

Kondenzačná hladina je výška, v ktorej teplota vystupujúceho vzduchu klesne na teplotu rosného bodu.

Teplota rosného bodu je teplota, pri ktorej vzduch dosiahne nasýtenie vodnou parou. Vzduch pri určitej teplote môže obsahovať len určité množstvo vodnej pary. Pri ochladení vzduchu pod teplotu rosného bodu začína prebytočná vodná para kondenzovať. Nasycovanie vzduchu vodnou parou prebieha:
1. pribúdaním obsahu vodnej pary vo vzduchu
2. ochladzovaním vzduchu na teplotu rosného bodu.

Výstupné pohyby vzduchu – môžu mať rôzny mechanizmus vzniku:
1. Konvekcia väčšinou tým myslíme výstupné vertikálne pohyby vzduchu, ale patria sem aj kompenzačné zostupné pohyby. Výstupné pohyby majú väčšiu rýchlosť (5–20 m/s aj viac).
a. termická konvekcia – vzniká nerovnomerným zahrievaním zemského povrchu slnečným žiarením a stúpaním ľahšieho teplejšieho vzduchu.
b. dynamická (nútená) konvekcia – vzniká v dôsledku vynútených vertikálnych pohybov pri obtekaní terénnych prekážok (napr. kopce, horské hrebene). Prúdiaci vzduch naráža na terénnu prekážku a je nútený stúpať. Následkom výstupných prúdov vznikajú orografické oblaky.
Konvekciu spravidla sprevádza turbulencia, ktorá významne napomáha premiešaniu vzduchu a prenosu tepla.
2. Výstup vzduchu na frontálnom rozhraní – oddeľuje vzduchové hmoty rôznych fyzikálnych vlastností, atmosférické fronty
3. Výstup vzduchu v cyklóne – rýchlosť stúpania je malá ale plocha výstupu je horizontálne veľmi veľká.   tlakové útvary
4. vlnový pohyb prúdenia – pri silnom vetre na záveternej strane prírodnej prekážky vzduch striedavo stúpa a klesá.

Mechanizmus vzniku oblakov
Pre vývoj oblačnosti sú podstatné výstupné pohyby vzduchu a s tým súvisiaca kondenzácia. Pohyb oblačných systémov bezprostredne súvisí s pohybom a vývojom hlavných atmosférických objektov, hlavne atmosférických frontov a tlakových
útvarov. Vodné pary ktoré obsahuje vzduch podmieňujú vznik oblačnosti a zrážok. Stúpajúci vzduch sa v dôsledku menšieho tlaku rozpína, následne klesá jeho teplota a rastie vlhkosť vzduchu. Postupne dosiahne kondenzačnú hladinu, pri ktorej je vzduch nasýtený vodnou parou a pomerná vlhkosť vzduchu dosahuje 100%. Pri ďalších výstupných pohyboch dôjde ku kondenzácii (voda), alebo ak je teplota rosného bodu nižšia ako 0°C k sublimácii (ľad) a vznikne oblak.
Ochladenie, ktoré podmieňuje vznik oblakov vzniká pri:
1. výstupných pohyboch vzduchu bez výmeny tepla s okolím (adiabatický dej) pričom sa vzduch rozpína a ochladzuje
2. klesajúcej teplote a súčasne klesajúcom objeme vzduchu
3. pri stúpajúcej vlhkosti
Pri týchto dejoch sa molekula vody sa zrazí s kondenzačným jadrom a vytvorí kvapôčku vody. Kondenzačné jadrá sú v atmosfére vznášajúce sa malé aerosólové častice o veľkosti 0.001 µm až 10 µm (prach, sadze, dym, peľ, malé čiastočky zeme, kryštály morskej soli atď.), ktoré sa konvekciou premiestnia do vyšších vrstiev atmosféry. Kondenzačné jadrá uľahčujú prechod vody z plynného skupenstva do kvapalného. Bez týchto hygroskopických častíc by dochádzalo ku kondenzácii až pri mnohonásobnej presýtenosti (vlhkosť väčšia ako 100 %).
Konvekciou alebo trením kvapôčky a ľadové častice odolávajú zemskej príťažlivosti a vznášajúc sa v atmosfére môžu dosiahnuť veľkosť od asi 0,01 mm. Ak dosiahnu priemer od 0,1 až 5 mm, padajú k zemi ako kvapky. V horách je iný vývoj oblačnosti ako na nížine.TRIEDENIE OBLAKOV

Oblaky môžeme triediť podľa:
• vzniku a vývoja – frontálne, nefrontálne, kopovité, vrstevnaté, orografické a pod.
• zloženia – vodné, ľadové, zmiešané
• výšky – viď tabuľka
• vzhľadu

TRIEDENIE OBLAKOV PODĽA VÝŠKY
Oblaky sú v rôznych výškach a atmosféra bola vertikálne rozdelená na tri poschodia: vysoké, stredné, nízke
Poschodia sa čiastočne prekrývajú a ich hranice sa menia v závislosti od zemepisnej šírky. Oblaky sú zaradené podľa výšky do štyroch skupín.

Poschodie	Polárne oblasti	Stredné šírky	Tropické oblasti	Teplota	Zloženie
Vysoké – Ci, Cc, Cs	3–8 km	5–13 km	6–18 km	−20 °C až −60 °C	ľadové kryštály
Stredné – Ac, As	2–4 km	2–7 km	2–8 km	0 °C až −30 °C	ľadové kryštály, podchladená voda
Nízke – Sc, St	0–2 km	0–2 km	0–2 km	+15 °C až 0 °C	voda, snehové vločky
Oblaky vertikálneho vývoja – nedajú sa zaradiť do jedného poschodia, výška 0–13 km Ns – bývajú takmer vždy v strednom poschodí, ale väčšinou zasahujú aj do nízkych aj do vysokých poschodí Cu – bývajú obvykle v nízkom poschodí, ale ich vrchol môže dosahovať do stredného poschodia Cb – bývajú obvykle v nízkom poschodí, ale ich vrchol môže dosahovať až do vysokého poschodia				+15 °C až −60 °C	ľadové kryštály, snehové vločky, podchladená voda, krúpy, voda

TRIEDENIE OBLAKOV PODĽA VZHĽADU
Oblaky sú v neustálom vývoji, majú nespočetne veľa tvarov a preto je ich klasifikácia obtiažna. Na tvar oblakov majú predovšetkým vplyv vertikálne výstupné prúdy.
Pre pozorovateľa je dôležité zaradiť oblaky podľa tvaru a výšky. Podľa medzinárodnej klasifikácie označujeme oblaky nasledovne:
• Druh – 10 základných druhov rozdelených do štyroch skupín.
Rozdiely vo vzhľade a vnútornej štruktúre viedli k ďalšiemu rozdeleniu oblakov. Ak je to nutné používa sa k jeho podrobnejšiemu popisu:
• Tvar (14 tvarov) – oblak môže byť označený len jedným tvarom. Určité tvary sa môžu vyskytovať u niekoľko druhov oblakov.
• Odroda (9 odrôd) – Oblaky môžu mať charakteristické rysy, které určujú ich odrodu. Súvisí s rozdielnym usporiadaním oblačných prvkov a s priesvitnosťou. Určitá odroda môže byť spoločná niekoľkým druhom oblakov.
• Zvláštnosti (9 zvláštností) – u niektorých oblakov sa môžu vyskytovať buď priamo u oblaku, alebo blízko neho, určité
charakteristické zvláštnosti napr. výčnelky, pruhy atď. Také charakteristiky sa označujú ako zvláštnosti. Jeden oblak môže mať
súčasne i viac zvláštností.
• Pôvod (materské oblaky) – materský oblak je pôvodný oblak z ktorého vznikol nový oblak. Časti oblaku alebo celý oblak môžu prejsť na oblak iného druhu než je materský oblak.
Označujú sa názvom patričného druhu s prívlastkom z názvu druhu materského oblaku + prípona. Ak sa zmení len časť pôvodného oblaku používame pre označenie pôvodu nového oblaku príponu genitus. Ak sa zmení oblak ako celok používame pre označenie pôvodu nového oblaku príponu mutatus.
Príklad: Ac cugen – Altocumulus ktorý vznikol z Cumulusu.
Oblak môže patriť len do jedného druhu a môže mu byť priradený len jeden tvar. Pri popise sa používajú latinské názvy. Každý názov má svoju skratku.
Názvy oblakov sa skladajú z latinských slov:
• Cirrus – riasa; Cirro – riasový
• Stratus – sloha, vrstva; Strato – slohový
• Cumulus – kopa; Cumulo – kopovitý
• Altus – vyvýšený  
• Nimbus – dážď ; Nimbo – dažďový

V tabuľke sú uvedené všetky prípustné kombinácie oblakov.

Druh	Skr.	Tvar	Odroda	Zvláštnosti	Materské oblaky
					– genitus	– mutatus
Cirrus Riasa 6000–12 000m	Ci	fibratus uncinus spissatus castellanus floccus	intortus radiatus vertebratus duplicatus	mamma	Cirrocumulus Altocumulus Cumulonimbus	Cirrostratus
Cirrocumulus Riasová kopa 6000–10 000m	Cc	stratiformis lenticularis castellanus floccus	undulatus lacunosus	virga mamma		Cirrus Cirrostratus Altocumulus
Cirrostratus Riasová sloha 6000–10 000m	Cs	fibratus nebulosus	duplicatus undulatus		Cirrocumulus Cumulonimbus	Cirrus Cirrocumulus Altostratus
Altocumulus Vyvýšená kopa 2000–5000m	Ac	stratiformis lenticularis castellanus floccus	translucidus perlucidus opacus duplicatus undulatus radiatus lacunosus	virga mamma	Cumulus Cumulonimbus	Cirrocumulus Altostratus Nimbostratus Stratocumulus
Altostratus Vyvýšená sloha 2000–5000m	As		translucidus opacus duplicatus undulatus radiatus	virga praecipitatio pannus mamma	Altocumulus Cumulonimbus	Cirrostratus Nimbostratus
Stratocumulus Slohová kopa 500–2000m	Sc	stratiformis lenticularis castellanus	translucidus perlucidus opacus duplicatus undulatus radiatus lacunosus	mamma virga praecipitatio	Altostratus Nimbostratus Cumulus Cumulonimbus	Altocumulus Cumulus Nimbostratus Stratus
Stratus Sloha 0–1000m	St	nebulosus fractus	opacus translucidus undulatus	praecipitatio	Nimbostratus Cumulus Cumulonimbus	Stratocumulus Stratus
Nimbostratus Dažďová sloha 500–2000m	Ns			praecipitatio virga pannus	Cumulus Cumulonimbus	Altocumulus Altostratus Stratocumulus
Cumulus Kopa 500–2000m	Cu	humilis mediocris congestus fractus	radiatus	pileus velum virga praecipitatio arcus pannus tuba	Altocumulus Stratocumulus	Stratocumulus Stratus
Cumulonimbus Dažďová kopa 500–2000m	Cb	calvus capillatus		praecipitatio virga pannus incus mamma pileus velum arcus tuba	Altocumulus Altostratus Nimbostratus Stratocumulus Cumulus	Cumulus

V tabuľkách je uvedené: názov – skratka – preklad – stručný popis – oblaky ktorých sa to týka. Tvary, odrody, zvláštnosti oblakov sú usporiadané zostupne podľa frekvencie výskytu.

Tvar
fibratus	fib	vláknitý	Jednotlivé oblaky alebo tenký oblačný závoj majú vláknitú štruktúru. Vlákna sú priamočiare alebo mierne zakrivené, nie sú zakončené háčikmi alebo chumáčikmi	Ci Cs
uncinus	unc	háčikovitý	Oblaky v tvare vlákien sú zakončené hore smerujúcimi háčikmi alebo chumáčikmi	Ci
spissatus	spi	hustý	Opticky tak hustý oblak, že proti Slnku sa zdá šedivý	Ci
castellanus	cas	vežovitý, tvar cimburia	Oblaky, ktoré v hornej časti majú kopovité vrcholky alebo vežičky, takže sa podobajú cimburiu. Tieto vežičky, z ktorých niektoré majú väčšiu výšku než šírku, spočívajú na spoločnej základni a sú usporiadané v radách	Ci Cc Ac Sc
floccus	flo	chumáčkovitý, vločkovitý	Oblaky v podobe vločiek alebo chumáčikov vaty, ktorých spodné okraje sú viac menej neostré, roztrhané a často sprevádzané virgou	Ci Cc Ac
stratiformis	str	vrstvový	Oblaky, ktoré sa rozprestierajú do veľkých horizontálnych plôch alebo vrstiev bez výrazného členenia	Ac Sc Cc
nebulosus	neb	hmlový	Oblačný závoj, alebo vrstva jednotvárneho hmlového vzhľadu bez viditeľnej štruktúry	Cs St
lenticularis	len	šošovkovitý	Oblaky v podobe šošoviek, často veľmi pretiahnuté, obyčajne s výraznými obrysmi. Oblaky tohto tvaru sú najčastejšie orografického pôvodu, ale môžu sa vyskytnúť i v oblastiach bez pohorí	Cc Ac Sc
fractus	fra	roztrhaný	Oblaky roztrhaného vzhľadu v tvare nepravidelných chuchvalcov alebo zdrapov	St Cu
humilis	hum	plochý, nízky	Oblaky v podobe kôp malého vertikálneho rozsahu. Vyzerajú obvykle ako sploštené s rovnou základňou. Približný pomer výška: šírka=1:2	Cu
mediocris	med	strednej veľkosti	Oblaky v podobe kôp stredného vertikálneho rozsahu. Ich vrcholy majú pomerne malé kopovité výbežky a môžu občas strácať pevne ohraničený okraj. Približný pomer výška: šírka=1:1	Cu
congestus	con	mohutne vyvinutý	Kopovité oblaky mohutného vertikálneho rozsahu so silne vyvinutými výbežkami. Ich horné kypiace časti majú často podobu karfiolu. Oblaky sa často spájajú do väčších celkov a vytvárajú podobu hradby, vlny apod.	Cu
calvus	cal	holý, lysý	Búrkové oblaky, ktorých aspoň niektoré výbežky hornej časti začínajú strácať kopovité obrysy, ale v žiadnej ich časti sa ešte nedá pozorovať riasnatá štruktúra. Výbežky majú vzhľad belavej oblačnej hmoty s viac menej vertikálnym rebrovaním	Cb
capillatus	cap	vlasatý, pápernatý	Búrkové oblaky, ktoré majú v hornej časti zreteľnú vláknitú alebo rebrovitú štruktúru v podobe nákovy, chocholu alebo obrovskej neusporiadanej štice. V súvislosti s takými oblakmi sa obvykle vyskytujú prehánkové lejaky alebo búrky sprevádzané často víchricou a niekedy krupobitím. Často je možno pozorovať zrážkové pruhy (virga)	Cb

Odroda
intortus	in	prepletené vlákna	Zakrivené oblačné vlákna sú navzájom nepravidelne prepletené	Ci
vertebratus	ve	tvar rybej kosti	Časti oblaku sú usporiadané tak, že pripomínajú rybiu kostru alebo chrbticu a rebrá	Ci
undulatus	un	vlnitý, zvlnený	Časti, pásy alebo vrstvy oblakov sú usporiadané do vĺn. Také vlny sa môžu vyskytovať buď v celistvej oblačnej vrstve, alebo môžu byť navzájom oddelené	Cc, Cs Ac, As Sc, St
radiatus	ra	lúčovitý	Oblaky sú usporiadané v širokých rovnobežných pásoch, ktoré sa vplyvom perspektívy zdanlivo zbiehajú v jednom alebo dvoch bodoch na horizonte	Ci, Ac As, Sc Cu
lacunosus	la	mriežkový, sieťovitý	Časti oblakov alebo vrstvy majú viac menej pravidelne rozložené otvory, ktorých okraje sú niekedy neostré. Bezoblačné medzery sú usporiadané tak, že pôsobia dojmom siete alebo včelieho plástu	Cc, Ac Sc
duplicatus	du	viacvrstvový	Skupiny oblakov alebo vrstiev sú husto nad sebou naskladané v malých vzdialenostiach, niekedy čiastočne spojené	Cs, Ac As, Sc
translucidus	tr	priesvitný	Oblačné skupiny alebo vrstvy sú priesvitné tak, že je nimi presvitá Slnko alebo Mesiac a je viditeľná ich poloha	Ac, As Sc, St
perlucidus	pe	medzerou medzi oblakmi je vidieť oblohu	Oblačné skupiny alebo vrstvy majú zreteľné, niekedy i veľmi malé medzery, ktorými sa dá vidieť poloha Slnka, Mesiaca, modrá obloha alebo oblaky vo väčších výškach	Ac, Sc
opacus	op	nepriesvitný	Oblačné skupiny alebo vrstvy, ktorých prevažná časť je tak hustá, že sa nedá vôbec rozpoznať poloha Slnka alebo Mesiaca	Ac, As Sc, St

Zvláštnosti
incus	inc	tvar nákovy	Horná časť búrkového oblaku sa rozširuje do podoby nákovy s hladkým alebo vláknitým a rebrovitým vzhľadom	Cb
mamma	mam	tvar pŕs	Základňa oblaku je tvarovaná tak, že dolu z oblakov visia zaoblené výbežky v podobe vemien alebo pŕs	Ci, Cc Ac, As Sc,
virga	vir	zrážky nedopadajú na zem	Zrážkové pruhy spojené so základňou oblaku smerujú kolmo alebo šikmo k zemi ale nedosahujú zemského povrchu. Stačia sa vypariť pred dopadom na zem	Cc, Ac As, Ns Sc, Cu Cb
praecipitatio	pra	zrážky dopadajú na zem	Zrážkové pruhy v tvare tmavších pásov ktoré dosahujú od základne oblaku až k zemi	As, Ns Sc, St Cu, Cb
arcus	arc	valec; oblúk	Hustý horizontálny oblak valcovitého tvaru. Vytvára sa na prednej strane postupujúcich oblakov a pri väčšom rozsahu má tmavý hrozivý vzhľad	Cb, Cu
tuba	tub	stĺp, kužel	Oblačný stĺp, výbežok alebo obrátený kužeľ (lievik) vychádzajúci zo základne oblaku smerom dolu. Je príznakom silného víru	Cb, Cu
pileus	pil	čiapka	Vedľajší oblak menšieho horizontálneho rozsahu v podobe čiapky alebo čepca (z ľadových kryštálov) vyskytujúci sa nad vrcholkami kopovitých oblakov, ktoré ním často prerastajú. Možno pozorovať i niekoľko oblakov pileus nad sebou	Cb, Cu
velum	vel	závoj; plachta	Oblak podobný oblaku pileus ale veľkého horizontálneho rozsahu pripomínajúci plachtu. Vyskytuje sa tesne nad alebo priamo na vrchole jedného alebo niekoľko kopovitých oblakoch, ktoré ním často prerastajú	Cu, Cb
pannus	pan	roztrhaný	Zdrapy a roztrhané časti oblaku, ktoré niekedy tvoria súvislú vrstvu. Objavujú sa pod iným oblakom, s ktorým sa môžu i spojiť	As, Ns Cu, Cb

Cirrocumulogenitus	ccgen	Cirromutatus	cimut
Altocumulogenitus	acgen	Cirrocumulomutatus	ccmut
Altostratogenitus	asgen	Cirrostratomutatus	csmut
Nimbostratogenitus	nsgen	Altocumulomutatus	acmut
Stratocumulogenitus	scgen	Altostratomutatus	asmut
Cumulogenitus	cugen	Nimbostratomutatus	nsmut
Cumulonimbogenitus	ccgen	Stratocumulomutatus	scmut
Cumulonimbogenitus	cbgen	Stratomutatus	stmut

Ďalšie druhy oblakov
Orografické a iné oblaky

OBLAČNOSŤ
Pod týmto pojmom označujeme stupeň pokrytia oblohy oblakmi. V meteorológii (ale aj v letectve) sa pokrytie oblohy vyjadruje v osminách.

jasno

1/8