Elektrina a jej zdroje


Blesk, ktorý za búrky pretne oblohu, je jedným z najviditeľnejších prejavov elektriny. Okolo roku 1750 to zistil americký vedec Benjamin Franklin, ktorý aj objasnil, čo sú elektrické náboje. Takmer vo všetkých ostatných prípadoch je elektrina neviditeľná, no napriek tomu nám neúnavne slúži. Pomenovanie jej dal anglický prírodovedec a lekár William Gilbert okolo roku 1600, ktorý ako prvý popísal niektoré poznatky o tejto sile. Zaujímal sa tiež o magnetizmus a pokusom dokázal, že Zem je veľký magnet. Zaviedol pojmy elektrická sila, elektrická príťažlivosť a magnetické pole. Elektrina sa vyskytuje v dvoch formách. Tá, ktorá tečie – teda elektrický prúd a tá, ktorá sa nehýbe – statická elektrina. Asi pred 2500 rokmi si starovekí Gréci všimli, že ak sa pošúcha jantár, začne priťahovať ľahké čiastočky prachu, popolu, vlasy, pierka .. Dnes hovoríme, že sa na ňom vytvorí statická elektrina. Wiliam Gilbert teda elektrinu nazval podľa jantáru, ktorý sa po grécky povie elektron. Koncom 18. storočia talianski vedci Luigi Galvani a Alessandro Volta ako prví vyrobili elektrický prúd pomocou dvoch rôznych kovov ponorených do elektrolytu.
Elektrická energia sa vyrába dvoma základnými spôsobmi. Buď premenou chemickej energie na elektrickú v článkoch alebo premenou mechanickej energie na elektrickú v točivých strojoch zvaných generátory. Najbežnejším typom batérie je zinkovo – uhlíková batéria so suchými článkami. Používa sa napríklad vo vreckových baterkách. Má zinkový obal vyplnený vlhkou vodivou pastou a v strede je uhlíková tyčinka. Po zapojení batérie do obvodu, elektróny tečú od záporného pólu batérie do spotrebiča a nazad ku kladnému pólu. Keď sa chemikálie svojou vzájomnou reakciou spotrebujú, batéria prestane fungovať – vybije sa a musí sa vymeniť za novú. Akumulátor – automobilová batéria je iný typ článku, ktorý elektrickú energiu síce priamo nevyrába, ale vie ju hromadiť. Obsahuje olovené platne, pričom jedna z nich je pokrytá oxidom olovnatým. Obe platne sú ponorené do kyseliny sírovej. Výsledkom chemických reakcí medzi platňami a kyselinou je elektrina poháňajúca štartér motora a zapaľovanie. Keď motor beží, batéria sa dobýja elektrinou z generátora. V roku 1938 sa na území Iraku našli nádobky pochádzajúce asi z roku 50 pred naším letopočtom. Na vysokých zátkach boli zavesené medené tyčinky a v nádobách bola kyselina. Keď reagovala s medenými tyčinkami, produkovala napätie asi dva volty.