Venusa je druha planeta smere od Slnka, najbližší bod jej obežnej dráhy je od neho vzdialený 107,4 milióna km, najvzdialenejší 109 milióna kilometrov. Veľkosťou sa Venuša najviac podobá Zemi, jej priemer dosahuje 12102 km. Isté podobnosti zo Zemou tu však predsa len sú. Venuša vznikla z rovnakeho zhluku plynov a horniny. Zahalená je do hustej vrsty oblakov a svojou povrchovou teplotou 406´ pripomína skutočnú vyhňu. Hrubá vrstva oblakov tak zakrýva povrch Venuše, že kým vesmírne sondy nezistili jej vysokú teplotu, niektorí ľudia si pod oblakmi predstavovali hustú džungľu. Táto horúčava pochadza z činnosti početných sopiek, ktoré chrlia do atmosféry plyny, čo v súčinnosti so slnečným žiarením vytvara veľmi silný skleníkovy efekt a zvyšuje teplotu na povrchu planéty. Za takýchto nehostinných podmienok sa voda na Venuši nenachádza.

Na Venuši sa nachádzajú zvláštne sopečné plyny, ktoré sa podobajú na veľké obrátené taniere s priemerom 25km. Sú zdrázdené početnými kaňonmi. Venuša je najteplejšia planéta v slnečnej sústave, teplota na nej povrchu dosahuje vyše 470´. Venuša je taká teplá preto, lebo oxid uhličitý v jej atmosfére pôsobí ako sklené tabule na skleníku, ktoré zachytávajú teplo. Toto prehriatie sa volá skleníkový efekt. Teplota na povrchu nebola vždy taká vysoká. Poďľa vedcov na ňom bola v čase vzniku voda vo forme ľadu, tekutiny alebo pary. Keďže je však Venuša bližšie k Slnku než Zem planéta absorvovala viac tepla a voda sa vyparila.

Okolo Venuše neobiehajú nejeké mesiace. Na nočnej oblohe Venuša žiary ako hviezda, lebo jej atmosféra odráža prekvapujúco veľa slnečného svetla. Po Slnku a Mesiaci ide o najjasnejší prírodný objekt na oblohe. Venušu nazývajú Večernica, lebo zo Zeme ju dobre vidieť večer tesne po západe Slnka. Spozorovať ju možno aj pred východom Slnka, vtedy jej hovoríme Zornička. V obidvoch prípadoch ju vidíme preto, lebo je dosť blízko Slnka. Hrubé oblaky Venuše pozostávajúce z oxidu uhličitého a kyseliny sírovej odrážajú slnečné svetloa preto Venuša žiary ako hviezda, jej atmosféra však nie je priehľadná ako na Zemi. Preto sa iba ťažko dá zistiť, čo sa deje na jej povrchu.

Vďaka sondám vyslaným na Venušu máme istú predstavu o jej reliefe:modrá farba znázorňuje rozsiahle planiny, sivá farba vyvýšenini s vukánmi a kanonmi. Jeden deň na Venuši (čas potrebný na jedno otočenie okolo vlastnej osi) trvá 243 pozemských dní-dlhšie ako jeden rok, ktorý má 224,7 dňa. Keďže Venuša sa otáča naopak, Slnko počas ročneho obehu Venuše tam vychádza dvakrát-raz za 116,8 dna. Pozoruhodný fakt: Tlak na povrchu Venuše je 90 ráz väčší ako na Zemi!!