Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Chromatografia
Dátum pridania: | 22.04.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | yulka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 928 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.2 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 20m 20s |
Pomalé čítanie: | 30m 30s |
Sily, ktorými sú tieto látky viazané na povrch adsorbenta, závisia od charakteru adsorbenta, adsorbovanej látky aj od prostredia, z ktorého sa látka adsorbuje. Môžu to byť slabé van der Waalsove sily, elektrostatické sily alebo sily blízke svojim charakterom chemickej väzbe.
Ako adsorbenty sa používajú látky s čo najväčším povrchom. Podľa chemických vlastností sa delia na hydrofilné a hydrofóbne. Do prvej skupiny patria oxid hlinitý, silikagél, oxid horečnatý, oxid vápenatý, hydroxid vápenatý, uhličitan vápenatý, celulóza a iné. Na týchto adsorbentoch sú najsilnejšie viazané polárne látky takmer nezávislé od ich mólovej hmotnosti. Pevnosť adsorpcie na polárnych adsorbentoch klesá v poradí: 1. karboxylové kyseliny, 2. alkoholy, amíny, tioly, 3. aldehydy, ketóny, estery, 4. organické halogénderiváty, 5. nenasýtené uhľovodíky, 6. nasýtené uhľovodíky.
Druhou skupinou adsorbentov sú nepolárne látky, napríklad aktívne uhlie a organické živice. Tieto adsorbenty pevnejšie viažu na svojom povrchu nepolárne látky, pričom adsorpcia závisí od ich mólovej hmotnosti.
Na vymývanie (elúciu) látok z povrchu adsorbenta sa používajú čerstvo predestilované rozpúšťadlá alebo ich zmesi. Rozpúšťadlá používané v chromatografii sú zoradené podľa stúpajúcej polarity do eluotropického radu: petroléter, izohexán, cyklohexán, tetrachlórmetán, benzén, chloroform, dietyléter, octan etylový, acetón, butanol, etanol, metanol, voda, kyselina octová, pyridín.
Pri výbere elučného činidla sa postupuje tak, že sa najprv vyskúša stredne polárne rozpúšťadlo a podľa výsledkov testu sa postupuje k rozpúšťadlám polárnejším alebo menej polárnym.
Podľa spôsobu uskutočnenia sa adsorpčná metóda delí na stĺpcovú alebo tenkovrstvovú.
3.2 Rozdeľovacia chromatografia
Zmes sa delí medzi stacionárnu a mobilnú fázu na základe rôznych rozdeľovacích koeficientov jej zložiek. Rozdeľovací koeficient K sa rovná pomeru množstva látky v oboch fázach.
a – množstvo látky v 1ml stacionárnej fázy
b – množstvo látky v 1ml mobilnej fázy
Čím sú rozdiely v hodnotách K jednotlivých zložiek zmesi väčšie, tým ľahšie sa tieto zložky oddelia. Z tohto hľadiska sa rozdeľovacia chromatografia môže pokladať za špeciálny typ extrakčných metód, pričom je oveľa účinnejšia a menej náročná na prístrojové vybavenie. Od extrakcie sa rozdeľovacia chromatografia líši tým, že jedna kvapalná fáza je zakotvená na vhodnom nosiči, čím sa stáva stacionárnou. Mobilná fáza je v tomto prípade kvapalina alebo plyn. Ako nosiče stacionárnej fázy sa najčastejšie používajú silikagél, kremelina, celulóza. Stacionárnou býva obyčajne polárna (vodná) fáza a mobilnou nepolárna (organická).
Podobné referáty
Chromatografia | SOŠ | 2.9947 | 1110 slov |