pomer vzdialeností stredu škvrny od štartu (miesto, kam sa nanáša vzorka) k vzdialenosti čela (miesto, kam vystúpi rozpúšťadlo počas vyvíjania) od štartu, nie je na tenkých vrstvách vždy konštantná. Jej hodnota závisí na zrnení adsorbenta, hrúbke a kompaktnosti vrstvy, čistote rozpúšťadla a podobne. Preto sa odporúča priame porovnanie vzorky so štandardom na jednej platničke.
Na kvalitatívnu tenkovrstvovú chromatografiu sa v súčasnosti najviac využívajú hotové tenké vrstvy, ktoré možno kúpiť pod názvom Silufol alebo Alufol. V oboch prípadoch ide o tenkú vrstvu silikagélu alebo oxidu hlinitého so škrobovým spojivom nanesenú na hliníkovú fóliu.
Chromatogram sa vyvoláva v uzavretej nádobe (vyvíjacej komore) s vhodným elučným činidlom, ktorého výška dosahuje 0,5 – 1,0 cm, nasýtenej jeho parami. Nasýtenosť komory sa dosahuje obalením vnútorného povrchu filtračným papierom namočeným v elučnom činidle. Filtračný papier siaha do výšky 1 cm pod horný okraj komory.
Vhodné elučné činidlo je také, v ktorom sa pohyblivosť jednotlivých zložiek zmesi čo najviac líši. Použitie jedného rozpúšťadla na vyvíjanie chromatografických platní je zriedkavé. Väčšinou sa používajú vyvíjacie sústavy, zložené z dvoch alebo viacerých rozpúšťadiel.
Chromatografické platne sa zväčša vyvíjajú vzostupným spôsobom, t.j. platňa sa ponorí do elučného činidla tak, aby štart s nanesenými vzorkami bol nad úrovňou hladiny eluenta. Horný okraj platne sa oprie o stenu vyvíjacej komory, ktorá sa potom uzavrie, aby sa zabránilo unikaniu pár rozpúšťadla. Vyvíjanie sa skončí, keď je čelo rozpúšťadla asi 0,5 až 1,0 cm od horného okraja platne. Ak sa delia látky s blízkymi RF hodnotami, môže sa vyvíjanie zopakovať.
Zriedkavejší je zostupný spôsob vyvíjania, pri ktorom je rezervoár s elučným činidlom umiestnený v hornej časti vyvíjacej komory. Smer vyvíjania je potom zhora nadol.
Detekcia farebných zlúčenín si nevyžaduje žiadne zvláštne operácie. Na detekciu bezfarebných zlúčenín sa používa UV svetlo (špeciálne tenké vrstvy s indikátorom pre UV detekciu pri 254, respektíve 366 mm), pary jódu (najmä detekciu nenasýtených zlúčenín), zuhoľnatenie organickej zlúčeniny postriekaním platničky 10% roztokom kyseliny sírovej alebo 5% roztokom manganistanu draselného a následným zohriatím v sušiarni alebo na variči. Organická látka zuhoľnatie a vytvorí sa tak viditeľná škvrna.
Pri preparatívnej tenkovrstvovej chromatografii je na detekciu najvýhodnejšie použiť UV svetlo. Ak sa na detekciu použije iná metóda, detekuje sa len úzky pásik chromatogramu, aby sa látka nezničila. Jednotlivé pásy na vrstve sa vyznačia, zoškrabú alebo vysajú.