Rozptyl fotónov
V úplne ranom vesmíre fotóny svetla neustále interagovali s jadrami atómov a s elektrónmi, preto sa nemohli dostať ďaleko. Fotóny sa odrážali od jednej častice, aby sa zasa zrazil s inou, a potom s ďalšou. Svetlo sa preto nemohlo šíriť priamočiaro, dôsledkom čoho bol vesmír nepriehľadný.

Vznik atómov
Asi 300 000 rokov po veľkom tresku klesla teplota na 3000 °C. Pohyb záporne nabitých elektrónov sa už pribrzdil na toľko, že mohli byť zachytené na dráhy okolo kladne nabitých jadier vodíka a hélia a vytvoriť tak prvé atómy.

Doznievanie
V roku 1965 fyzici Arno Penzias a Robert Wilson objavili slabý rádiový signál prichádzajúci zo všetkých smerov na oblohe. Tento signál zodpovedal žiareniu telesa s teplotou 270 °C (3 stupne nad absolútnou nulou). Jediným možným zdrojom tohto žiarenia bolo zvyškové tepelné žiarenie big bangu (tzv. mikrovlnové reliktové žiarenie), ktoré ochladlo v dôsledku expanzie vesmíru.

Fluktuácie v žiarení pozadia
Najprv sa zdalo, že žiarenie kozmického pozadia je dokonale rovnomerné (homogénne), ale v roku 1992 v ňom družica COBE (Cosmic Background Explorer) zistila malé výkyvy (išlo o drobné fluktuácie v teplote žiarenia). Zodpovedá to o niečo teplejším a chladnejším oblastiam oproti priemeru. Modré fľaky na celooblohovej mape družice COBE sú chladnejšie oblasti, kde sa žiarenie pokúša uniknúť zo silnej gravitácie. Prezrádzajú chuchvalce tmavej hmoty, ktoré sú „semeniskom“ pre tvorbu galaxií.