Naše slnko je najväčšou hviezdou našej slnečnej sústavy. Je potrebné viac ako ktorá koľvek iná hviezda. Dodáva našej planéte všetku energiu, okrem jadrovej, ktorú vyrábame sami. Bez slnka by na Zemi nejestvovaj život, na oblohe by neboli oblaky, nefúkal by vietor. Teplota by klesla až pod – 200°C, pri ktorej tuhne dokonca aj vzduch.

Vedci predpokladajú, že pred 5 miliardami rokov neexistovalo slnko, ani Zem. Namiesto nich boli obrovské mraky plynu a prachu, ktoré nazývame materská hmlovina. Pred 5 miliardami rokov sa čiastočky týchto mrakov začali vďaka gravitačnej sile pomaly zmršťovať. Pri spájaní sa hmlovina zahrievala, obzvlášť v strede hmloviny narastala teplota a tlak. Tak vzniklo slnko, ktoré pomaly začalo žiariť. Keď jeho teplota v strede dosihla 13 miliónov Kelvinov stalo sa z neho slnko, ktoré poznáme dnes. Zo zbytkov materskej hmloviny sa vytvorili beztvárne chumáče krúžiace okolo slnka. Vďaka vlastnej gravitačnej sile sa stmelili do guľového tvaru a vznikli planéty, mesiace a iné menšia telesá.

Gravitačná sila, aj keď je omnoho slabšia ako elektrická alebo jadrová, pôsobí na oveľa väčšie vzdialenosti, až niekoľko miliónov svetelných rokov. Aj keď pôsobi medzi všetkými časticami bez rozdielu, najviac sa uplatňuje u telies s veľkou hmotnosťou a u tých, ktoré majú priemer okolo 500 km. Práve táto sila udeľuje slnku a všetkým planétam guľový tvar. Gravitačné pole na povrchu slnka je 28- krát väčšie ako na povrchu Zeme. Pohybuje sa v ňom 9 planét našej slnečnej sústavy a iné menšie telesá, ako napríklad planétky, mesiace, kométy a meteoridy.

Pri pozorovaní tejto hviezdy vedci zistili, že je to veľká žeravá guľa, z ktorej žiarenia zachytí zem iba malé množstvo. Je od nás vzdialená približne 150 miliónov km a raketou, ktorá by letela rýchlosťou 1000 km/h by sme na ňu doleteli za 17 rokov. Okolo svojej osi sa otočí za 25,38 dní. Jej priemer je 1 400 000 km a teplota na jej povrchu je približne 6000 K. Hmotnosť slnka je 760- krát väčšia ako hmotnosť všetkých planét a 330 000- krát väčšia ako hmotnosť našej zeme. Skladá sa z 92% atómov vodíka, necelých 8% atómov hélia a z necelého 1% atómov iných prvkov. Skladá sa z jadra, fotosféry, chromosféry a koróny. Vo fotosfére sa nachádzajú tzv. Slnečné škvrny. Sú to tmavé miesta, ktoré majú nepravidelný, alebo kruhový tvar a silné magnetické pole. Ich životnosť závisí od ich veľkosti.