Venuša je v poradí od Slnka druhá planéta a druhá zo skupiny vnútorných, alebo terestrických planét. Hmotnosťou ani rozmerom sa príliš nelíši od Zeme. Prítomnosť relatívne hustej atmosféry podobnosť zo Zemou ešte zosilňuje. Avšak bližší výskum v posledných rokoch ukázal, že podobnosť je len povrchná. Venuša obieha okolo Slnka v dráhe s veľmi malou výstrednosťou(e=0. 0068)v vzdialenosti 108×106km, tj. 0,7233 AU. Siderická doba, obehu je 224, 7 dní. Podobne ako Merkúr má Venuša fázy a v priaznivej polohe je najjasnejším hviezdnym objektom na oblohe(-4. 7m). Okolnosť, že vlastný povrch Venuše nieje pozorovateľný, ale je neustále zahalený hustou atmosférou a oblačnosťou, je tiež príčinou, prečo albedo Venuše je veľmi vysoké(0, 76). Rozptyl svetla v atmosfére tejto planéty vyvoláva aj značnú neostrost, terminátora. Radarové merania z rokov 1961 až 1970 ukázali, že Venuša rotuje retrográdne(spätne)raz za 243±0, 2 dní. Os rotácie je sklonená len o 3°k osi roviny obežnej dráhy. (S ohľadom na definíciu retrográdnej rotácie je však skon 177°. )Slnečný deň na Venuši trvá 116, 8 pozemských dní. Je nápadné, že synodická doba obehu Venuše, tj. vzhľadom k Zemi, a interval, ktorý uplynie medzi dvoma po sebe nasledujúcimi, vrcholeniami Zeme pre určitý cythereálny poludník(146 dní), sú v pomere 1:4. (Cytheerea je grécky názov pre bohyňu lásky. )Toto vedie k domnienke, že existuje väzba rotácie Venuše na Zemi sprostredkovaná slapovými silami. Hlavnými zdrojmi informácii o pomeroch Venuše sú vedľa pozemských spektroskopických radarových meraniach výsledky z kozmických sond:Mariner2(1962), 5(1967), 10(1974)a, Venera4(1967), 5, 6(1969), 7(1970), 8(1972), 9(1975)a 10(1975). Teplota blízko pevného povrchu je približne 650K až 700K a nemení sa príliš behom Venušinho dna a noci. Zloženie atmosféry je 90% až 95%CO?, okolo 5%N?a 1%O? a menej než jedno percento H?O. Extrapolované pozorovania naznačujú, že na povrchu je 100násobný tlak pozemského atmosférického tlaku, tj10 MPa! Keby bola atmosféra zbavená, CO?, potom jeho zloženie by bolo veľmi podobné Zemi(tj. N:O=5:1). Vysoká teplota atmosféry, ktorá sa v priebehu cythereálneho dna nemení a je len nepatrne nižšia u pólov, naznačuje, že sa tu uplatňuje skleníkový efekt. Slnečné žiarenie v obore viditeľného žiarenia, avšak zrejme je zadržané vrstvou CO2. Je možné, že pri tomto skleníkovom efekte spolupôsobí aj mraky prachových častíc.