Planétu Neptún, v poradí vzdialeností ôsmu od Slnka, našiel nemecký astronóm Johann G. Galle v súhvezdí Kozorožca, blízko hviezdy Cap, 25. septembra 1846. Planéta bola vzdialená iba 52‘ od miesta vypočítaného z porúch dráhy Urána francúzskym astronómom, vynikajúcim nebeským mechanikom Urbainom J. Leverrierom. Nepravidelnosti v pohybe urána zaujali aj anglického astronóma a matematika Johna C. Adamsa. Nezávisle od Leverriera prišiel k záveru, že ich príčina je neznáma planéta. Adams vypočítal dráhu neznámej planéty o osem mesiacov skôr ako Leverrier a upozornil na ňu riaditeľov cambridgskej a greenwichskej hvezdárne. Obidvaja však napodiv nevenovali mladému Adamsovi a jeho výpočtom pozornosť. A tak planéta musela počkať až na Levrrierovu prácu, ktorá vyšla v júni 1846, a Galleho záujem o ňu. Objav ôsmej planéty bol veľkým úspechom Newtonovej gravitačnej teórie a patrí ku grandióznym vedeckým činom ľudského intelektu. Neptún patrí rozmermi k planétam obrom. Priemerom prevyšuje Zem 3,81 ráz, hmotnosťou 17,24 ráz. Na póloch je mierne sploštený: rovníkový priemer, 48 600 km, má o 1000 km väčší ako pólový. Neptúna sa okolo Slnka pohybuje v strednej vzdialenosti 30 AU po takmer kruhovej dráhe, s obežnou dobou 164,79 roka. Dráha zviera s ekliptikou uhol 1,8°. Rotačná os, okolo ktorej sa Neptún otočí raz za 22 hodín, je sklonená k rovine jeho dráhy pod uhlom 61,2°. Na pozorovanie Neptúna nevystačíme s voľným okom. Hoci je veľký, jeho jasnosť nikdy neprevýši +7,6m a uhlový priemer 2,5“. Neptún uvidíme však už v malom ďalekohľade. Je jemne modrastý. Ale ani v tých najväčších ďalekohľadoch nerozoznáme na planéte nijaké podrobnosti. Neptún je priďaleko. Nepriblíži sa k nám bližšie ako na 4309 miliónov kilometrov. Neptún sa veľmi ponáša na Urán. Táto dvojica planét obrov si je podobná nielen svojimi rozmermi, ale i zložením. Atmosféra Neptúna obsahuje prevažne molekulárny vodík. Mraky tvorí metán a čpavok. Zdá sa, že oblačnosť planéty závisí od ročného obdobia. Zmeny ročných období na Neptúne, súvisiace so sklonom rotačnej osi k rovine dráhy planéty, prejavujú sa totiž zmenami v intenzite jeho infračerveného žiarenia. Povrch planéty je pokrytý ľadom z vody a amoniaku. Teplota na ňom dosahuje –200°C. V strede Neptúna je pravdepodobne malé kamenné jadro s hmotnosťou jednej až dvoch našich Zemí a s priemerom neprevyšujúcim 1000 km. Hustotu jadra odhadujeme na 4,5-5g/cm3. Tlak v strede planéty dosahuje zhruba 7 až 8 miliónov MPa, teplota vyše 12 000 K.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Neptún
Dátum pridania: | 25.09.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Phesant | ||
Jazyk: | Počet slov: | 553 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 3m 20s |
Pomalé čítanie: | 5m 0s |