Druhú najväčšiu planétu v slnečnej sústave, Saturn, vidíme voľným okom ako jasnú hviezdu. Už 8 cm ďalekohľad nám však zo Saturna urobí jeden z najkrajších objektov na oblohe. Žltkavý povrch planéty so striedavo jasnejšími a tmavšími pásmi pripomína povrch Jupitera. Je však menej aktívny a uvidíme na ňom menej detailov ako na Jupiterovi. Zato ho však obopína jedinečný systém prstencov, ktorý utvára na prvý pohľad zo Saturna neobyčajnú planétu. Jasnosť Saturna na oblohe kolíše so zmenou jeho vzdialenosti od Zeme a Slnka ako aj z natočenia prstenca voči nám v intervale od +1,5m do –0,4m. Dráha Saturna okolo Slnka je eliptická, blízka kruhovej, s excentricitou 0,0556. Jeden obeh okolo Slnka trvá 29,46 roka. Planéta sa pohybuje v strednej vzdialenosti 9,5 AU od Slnka rýchlosťou 9,65 km/s. Pretože je od nás pomerne ďaleko, od 1199 miliónov do 1653 miliónov kilometrov, jej pohyb po oblohe je pomalý. Každé zo súhvezdí zvieratníka prejde za dva roky. Rovina dráhy Saturna leží takmer v ekliptike. Je od nej odklonená iba na 2,5°. Rotačná os Saturna zviera s rovinou jeho dráhy uhol 63,3°. Planéta nerotuje ako tuhé teleso. Rýchlosť rotácie smerom od rovníka k pólom klesá. Kým rovníková časť planéty vykoná jednu otočku za 10 h 14 min, časti vzdialené od rovníka 57° ju vykonajú až za 11 h 7,5 min. Rýchla rotácia Saturna splošťuje jeho tvar. Preto rovníkový priemer planéty, 120 000 km, je o 13 000 km väčší ako pólový priemer. Saturn je najredšou planétou v slnečnej sústave. Jeho hustota 0,705 g/cm3 je nižšia ako hustota vody. Teleso planéty tvorí z 2/3 vodík a zvyšok pripadá na hélium a metán. Veľká hmotnosť Saturna (95 ráz hmotnejší ako Zem) a nízka teplota na jeho povrchu (asi –150 °C) sú pascou pre molekuly látky planéty. Úniková rýchlosť 35,53 km/s ďaleko presahuje tepelnú rýchlosť molekúl. Preto si Saturn uchoval pôvodné chemické zloženie, ktoré nadobudol pri akrécii z protoplanetárneho oblaku. Jemné pohybujúce sa škvrny v atmosfére Saturna sú mraky vodíka a metánu. Opticky určená teplota vonkajších vrstiev oblakov dosahuje –190 °C až –180 °C. O niečo vyššie hodnoty, -150 °C až -140 °C, poskytujú údaje z rádioastronomických pozorovaní. Pozorované biele škvrny v atmosfére Saturna sú pravdepodobne veľké výbuchy plynov znútra planéty. Útvary rýchle menia tvar a po čase miznú. V hĺbke 500 km pod vrcholmi mrakov je už tekutý vodík, vodíkový oceán, ktorý s narastajúcou vzdialenosťou od povrchu planéty smerom do jej vnútra nadobúda čoraz viac vlastnosti kovu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Saturn
Dátum pridania: | 25.09.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Phesant | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 228 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.5 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 7m 30s |
Pomalé čítanie: | 11m 15s |