Urán

Siedma planéta Slnka, Urán, je práve na hranici viditeľnosti voľným okom. So zmenou vzdialenosti planéty od Zeme, od 2586 miliónov do 3153 miliónov kilometrov sa mení i jej jasnosť, od + 5,4m do +6,0m. Urán obehne Slnko raz za 84,01 roka po eliptickej dráhe s excentricitou 0,0473 so strednou rýchlosťou 6,8 km/s. Urán je ďaleko od Zeme, a preto sa po oblohe pohybuje pomaly. Za rok prejde medzi hviezdami v priemere iba 4° až 5°. Preto ho v tom istom súhvezdí vidíme i niekoľko rokov za sebou. Urán patrí k planétam s rýchlou rotáciou. Okolo svojej osi sa otočí raz za 23 hodín. Rýchla rotácia je príčinou sploštenia planéty na póloch. Rovníkový priemer Urána, 52 900 km, je o 3730 km väčší ako jeho pólový priemer. I keď je Urán niečo vyše 4 razy väčší ako Zem, na oblohe sa nám javí ako hviezda. Prvý objav novej planéty bol veľmi závažným objavom novoveku. Planetárna sústava, po stáročia nemenná, začala sa zväčšovať. Hoci významný nemecký astronóm tých čias, Bode, sa usiloval pomenovať novú planétu v duchu mytologickej tradície známych planét, Herschel ju pomenoval Georgium Sidus na počesť svojho patróna, anglického kráľa Georga 3. Meno Urán sa začalo všeobecne používať až o 60 rokov po jeho objave. Zloženie Urána sa podobá zloženiu Jupitera a Saturna. Patrí medzi veľké planéty. Jeho hmotnosť je 14,56 ráz väčšia ako hmotnosť Zeme. Atmosféra planéty, zložená prevažne z vodíka so stopami metánu a čpavku, dosahuje hrúbku asi 1000 km. Jej teplota sa pohybuje okolo –210 °C. Vo vrstvách do 1000 MPa na povrchu. Povrch planéty je pravdepodobne pokrytý hrubou vrstvou ľadu z vody a z amoniaku. Hustota kamenného jadra s hmotnosťou 1 až 2 hmotností Zeme dosahuje asi 4,4 g/cm3. Stredná hustota Urána, 1,71 g/cm3, je o niečo väčšia ako stredné hustoty Jupitera a Saturna. Urán obsahuje teda menej vodíka ako jeho dvaja väčší susedia. Teplotu v strede planéty odhadujeme na 11 000 K, tlak na 6.106 MPa. Dokonca v malom ďalekohľade neuvidíme ani jeden z jeho 5 mesiacov. Všetky sú slabšie ako 14m. Na rozdiel od Saturna, neuvidíme ani prstence Urána ktorých existenciu definitívne potvrdili pozorovania v roku 1977. Uránové prstence sa podarilo odhaliť nepriamo, fotoelektrickým pozorovaním zákrytu hviezdy 9m Uránom, 10. marca 1977, a to hneď viacerými skupinami astronómov. Jasnosť hviezdy zoslabla skôr, ako ju stihol zakryť kotúč planéty. Pri východe zo zákrytu naopak, hviezda nenadobudla hneď svoju normálnu jasnosť.

Pozorovania o rok neskôr existenciu prstencov potvrdili a súčasne rozšírili ich počet z pôvodne určených 5 na 9. Sústava Uránových prstencov sa nachádza v pásme vzdialenom od stredu planéty 42 092 km až 50 848 km. Všetky prstence ležia v jednej rovine totožnej s rovinou rovníka planéty. Najvýraznejší vonkajší prstenec, Epsilon (prstence dostali mená podľa gréckej abecedy, počnúc od vnútorného: Kappa, Ioata, Theta, Alpha, Beta, Eta, Gamma, Delta, Epsilon), je takmer nepriehľadný a široký asi 100 km. Šírky ostatných prstencov dosahujú 10 až 15 km. Prstence sú od seba oddelené medzerami. Najužšia medzera má šírku 175 km, najširšia 2340 km. Zloženie prstencov sa podobá zloženiu Saturnových prstencov. Ale ich hmotnosť je menšia ako hmotnosť prstencov Saturna. Objavenie prstencov Jupitera a Urána má významný kozmologický dosah pri tvorbe modelov vzniku a vývoja planetárnych sústav. Keďže prstence ležia v rovine rovníka Urána, ktorá je takmer kolmá na ekliptiku, ich priemety na našej oblohe dosahujú ešte výraznejšie zmeny ako pri Saturnových prstencoch. Počas každého 84-ročného obehu Urána okolo Slnka ich vidíme dva razy v celej šírke, dva razy sa zase stiahnu do jedinej čiary. Za prstencami Urána obieha päť mesiacov, ktoré možno pozorovať až v stredne veľkých a veľkých ďalekohľadoch. Ich dráhy sú takmer kruhové a ležia presne v rovine rovníka planéty. Iba najmenší z nich, Miranda, s priemerom 650 km, má dráhu nepatrne odklonenú od roviny rovníka. Priemety dráh mesiacov na našu oblohu sú podobné ako priemety prstencov. Závisia od polohy Urána na jeho obežnej dráhe. Raz ich pozorujeme ako kružnice, inokedy ako rôzne elipsy a z času na čas ako priamky. Poruchy vonkajšieho prstenca Epsilon naznačujú možnosť existencie ďalšieho mesiaca medzi prstencami a Mirandou, ktorá je v súčasnosti najbližšie k planéte, na 135 400 km. Všetky mesiace Urána majú dráhy prakticky retrográdne, lebo obiehajú okolo planéty s retrográdnym pohybom voči Slnku. Vo všeobecnosti ich však nezatrieďujeme medzi telesá s retrográdnym pohybom, pretože okolo Urána obiehajú normálnym smerom. Najväčším a súčasne i najjasnejším mesiacom Urána je Titania s priemerom 1690 km. Planétu obieha vo vzdialenosti 456 000 km. Najvzdialenejším mesiacom Urána je 0beron, vzdialený 610 200 km. Je iba o niekoľko km menší ako Titania. Mená Uránových mesiacov sú výnimočné. Pri ich pomenúvaní sa nezachovala tradícia antickej mytológie. Mesiace predstavujú postavy z hier klasika divadelnej tvorby, W. Shakespeara: Sen noci svätojánskej zastupuje kráľovská dvojica Titania a Oberon.

Miranda je zasa hrdinkou a Ariel s Umbrielom duchovia z hry Búrka.