Mars

Ares Vallis je rozľahlá planina, ktorú tvoria hrubé naplaveniny dávnych povidní, či presnejšie dávnych záplav pred miliardami rokov. Miesto pristátia na 19,4 stupni severnej šírky a na 33,1 stupni západnej dĺžky, leží 850 km od miesta kde pristála sonda Viking 1 (jej pristávací modul) ešte v roku 1976. Vyhliadnuté miesto pristátia leží vo vyústení mohutného prírodného kanála, kde dávne povodňové vlny naukladali najrozličnejšie horniny vyplavené z rozľahlého povodia. Práve tu vedci očakávajú, že rover Soujourner nájde a identifikuje celý rad nerastov a pôd.

Mapka miesta pristátia Pathfindera (380 KB).

Pri výbere miesta pristátia rozhodoval aj hlas inžinierov, zodpovedajúcich za funkciu energetických systémov Pathfindera i Soujournera, ktoré sú napájané slnečnou energiou.Inžiniery presadzovali miesta, kde je slnečné žiarenie najsilnejšie. V júli 1997 je najprudšie Slnko 15 stupňov severne od marťanského rovníka. Na krídielka slnečných batérií svieti počas všetkých experimentov takmer kolmo.Istú rolu pri výbere vhodného miesta zohrala aj požiadavka vyhliadnuť čo najnižšie položený terén, aby padákový systém mal dosť času na optimálne pribrzdenie sondy, až na hodnotu predpísanej terminálnej rýchlosti.Pristávací terč, spĺňajúci spomínané podmienky, je elipsa s polomermi 100 a 200 km, pretože sa rátalo i s nepresnosťami navigácie a nepredvídanými poruchami po vstupe sondy do atmosféry.
Ares Vallis konkurovali mnohé ďaľšie atraktívne miesta: medzi inými aj Oxia Palus, tmavá vysočina pokrytá prastarou, pre marťanské vysočiny typickou kôrou, ktorú erózia dávnych záplav príliš nepoznamenala, zato rozsiahle priestory v týchto oblastiach pokrývajú marťanskými vetrami premiestňované piesočné duny. Lákavá bola aj Maja Valles Fan, typický vejár delty záplavového veľtoku, plná ramien, ktorými si povodeň z ozrutného kanála kliesnila cestu v mohutných naplaveninách.