júla až trojnásobne.Vedci zaznamenali celý rad farebných, prachom nasýtených vetrov, fúkajúcich smerom k rovníku z vyšších zemepisných šírok.Meteorológo udivil nepravidelný staccatovitý rytmus týchto vetrov.

Prach a oblaky

špecialisti na marťanské oblaky zistili,že čím je v ovzduší viac vetrami transportovaného a rozptýleného prachu, tým menšia je oblačnosť.Zvlášť markantne sa to prejavilo na južnej hemisfére, najmä v oblasti južného pólu: keď sa ružovkasté prachové lavíny priblížili od rovníka k polárnej oblasti, oblaky sa začali výrazne zmenšovať.Tento úkaz vysvetľujú vedci tak, že zvírený prach z rovníkovej oblasti je nahriaty, zvyšuje teplotu okolitej atmosféry po kontaminácii s jemnými kryštálikmi ľadu v oblakoch spôsobuje ich topenie, čo sa môže prejavovať i ľahkým mrholením.Meteorológovia sa však nazdávajú, že tento dáždik sa ešte pred dopadnutím na povrch planéty vyparí a opäť premení na ľadové kryštáliky, ktoré sú však príliš rozptýlené na to, aby dokázali, prinajmenšom z pohľadu pozorovateľa z povrchu vytvoriť viditeľnú oblačnosť.Nie je však vylúčené, že na Marse, najmä v oblastí pólov občas sneží: to vtedy, keď zatiaľ neveľmi preskúmané mechanizmy vytvoria väčšie kryštáliky, ktoré najmä keď prúdenie vetrov ochabne, začnú padať na povrch, pretože gravitácia premôže silu vzdušného prúdenia.
Meteorológovia zistili i to, že vrstva týchto oblakov leží relatívne nízko, pretože vrcholce viacerých sopiek z nich vytŕčajú: výšku oblakov odhadli na výšku 15-16 km.

16. júla 1997, 9:00 PČ:

Sojourner opustil balvan Yogi a začal sa presúvať k balvanu Scooby Doo.V priebehu dňa urazil 3,6 metra, večer ho od nového cieľa delili 2-3 metre.Kamera IPC získala niekoľko snímkov marťanského východu Slnka, pomocou špeciálnych filtrov zmapovala priezračnosť okolitej atmosféry a po prvýkrát nasnímala aj veterné rukávy nad sondou.Objem na Zem vyslaných údajov dosiahol 65 MB.

17.júla 1997, 11:00 PČ:

Sonda vyslala 58 MB údajov.špeciálny fototím zostavil časť farebnej superpanorámy okolo sondy.Sojourner medzitým dorazil k balvanu Scooby Doo.

18.júla 1997, 10:00 PČ:

Dočasná porucha spojenia bola operatívne odstránená.Sonda vyslala na Zem prvé snímky marťanského mesiačika Phobos, zádumčivé fotografie ranných hmiel, vznášajúcich sa nad krajinou, ale i prvé údaje o balvane Scooby Doo.Sojourner dostal povel, aby prednými kolesami, vyzbrojenými pozdĺžnymi drapkami odstránil prašný nános na povrchu balvana, aby nemýlil senzory spektrometra. Hlava spektrometra sa však počas manévru dostala do nesprávneho uhla, takže k "bozku" nedošlo.

20.júla 1997, 13:00 PČ:

Opäť sa objavili problémy s komunikáciou.Poruchu spojenia vysokoziskovej antény s Deep Space Network sa nepodarilo v priebehu dňa odstrániť.

21.júla 1997, 10:00 PČ:

Sonda vyslala na Zem údaje o bielom balvane Scooby Doo i chýbajúce segmenty farebnej superpanorámy.Zem sa nad marťanským horizontom objavila o 20:07 večer, Slnko vyšlo o 23:15 PČ.

22.júla 1997, popoludnie PČ:

Matthew Golombek oznámil, že doterajšie výsledky misie sú nanajvýš uspokojujúce.Sojourner úspešne deteguje zloženie vybraných balvanov a navyše skúma i vlastnosti marťanskej pôdy.Pôdu z kónických závrtov (Sojourner ich dokáže vyhĺbiť piruetami niektorého z kolies) i pôdu na povrchu tvoria neobyčajne jemné zrnká, pripomínajúce púder.David Dubow, šéf internetového servisu pre verejnosť oznámil, že v priebehu prvých 18 dní sa naň napojilo už vyše 400 miliónov záujemcov, pričom rekordný bol 8.júl, kedy prostredníctvom internetu dostalo najčerstvejšie informácie o stave misie 46 miliónov klientov, dvakrát viac ako počas obyčajného olympijského dňa v Atlante roku 1996. Vedci, geológovia, sa počas tretej júlovej dekády zamerali na štúdium vlastností marťanskej pôdy.Zvlášť ich zaujala interakcie pôdy a kolies rovera.Henry Moore, geológ z U.S.