Jadrová bomba sa zrodila na samom konci doposiaľ najničivejšej vojny, bola až 2000 – krát účinnejšia než všetky bomby zhodené v priebehu celej vojny v Európe. Odvtedy predstavuje pre ľudstvo najväčšie nebezpečenstvo. Prvá jadrová bomba, zhodená Američanmi 6. 8. 1945 na mesto Hirošima, zabila až 75 000 ľudí a z 90 000 budov úplne zničila 62 000. Obrovský požiar, ktorý výbuch vyvolal, trval 6 hodín a zničil územie s rozlohou 10,5 km2. Od tej doby však sila atómovej bomby vzrástla ešte 3000 – krát, takže súčasné jadrové bomby by dokázali zničiť viac než 100 000 takých miest ako Hirošima. Objav jadrovej energie je ďalším, v histórii častým príkladom zneužitia vedy na vojenské účely. Atómová bomba predstavovala tak ničivú zbraň, že aj muž, ktorý viedol práce na jej konštrukcii, americký fyzik Robert Jacob Oppenheimer, sa verejne postavil proti vojenskému využitiu jadrových zbraní. Ako však taká atómová bomba vzniká?
Energia atómovej bomby sa uvoľňuje v dôsledku štepenia jadier atómov, na tento účel sa však hodia len dva izotopy uránu a plutónia, a to urán 235 a plutónium 239. V prírode sa však nevyskytujú v podobe ihneď použiteľnej na výrobu bomby. Urán 235 je síce obsiahnutý v uránových rudách, ale tvorí v nich len nepatrnú časť (0,7 %); preto sa musí prírodný urán určený na reťazovú reakciu obohatiť. Pri štiepení atómov je hmotnosť vytvorených štepných produktov o niečo nižšia než hmotnosť pôvodných ťažkých atómov a rozdiel v hmotnosti sa okamžite prejaví v podobe energie. Štiepenie atómového jadra je jadrová reakcia spôsobená neutrónom, pri ktorej dôjde k roztrhnutiu jadra na dve časti a k vzniku 2 – 3 nových neutrónov, ktoré štiepia ďalšie jadrá; tým je vyvolaná reťazová reakcia. K udržaniu reťazovej reakcie je potrebné určité množstvo štepného materiálu (tzv. kritické množstvo). Ak dosiahneme množstvo uránu podkritického množstva, neutróny unikajú a reťazová reakcia ustáva.
Reťazovú reakciu vypracoval na konci 30. rokov taliansky fyzik Enrico Fermi. V decembri r. 1945 potom skonštruoval so svojimi spolupracovníkmi na chicagskej univerzite jadrový reaktor a uskutočnil prvú riadenú reťazovú reakciu. V polovici júla r. 1945 uskutočnili USA prvý pokusný výbuch atómovej bomby v Alamogorde v Novom Mexiku a o tri týždne neskôr zhodili atómovú bombu na Hirošimu. Výbuch atómovej bomby je sprevádzaný vysokou rádioaktivitou. Rádioaktivita je vlastnosť niektorých nestabilných jadier, ktoré sa spontánne menia na jadrá iných prvkov a emitujú (vypúšťajú) žiarenie.