Jadrová bomba sa zrodila na samom konci doposiaľ najničivejšej vojny, bola až 2000 – krát účinnejšia než všetky bomby zhodené v priebehu celej vojny v Európe. Odvtedy predstavuje pre ľudstvo najväčšie nebezpečenstvo. Prvá jadrová bomba, zhodená Američanmi 6. 8. 1945 na mesto Hirošima, zabila až 75 000 ľudí a z 90 000 budov úplne zničila 62 000. Obrovský požiar, ktorý výbuch vyvolal, trval 6 hodín a zničil územie s rozlohou 10,5 km2. Od tej doby však sila atómovej bomby vzrástla ešte 3000 – krát, takže súčasné jadrové bomby by dokázali zničiť viac než 100 000 takých miest ako Hirošima. Objav jadrovej energie je ďalším, v histórii častým príkladom zneužitia vedy na vojenské účely. Atómová bomba predstavovala tak ničivú zbraň, že aj muž, ktorý viedol práce na jej konštrukcii, americký fyzik Robert Jacob Oppenheimer, sa verejne postavil proti vojenskému využitiu jadrových zbraní. Ako však taká atómová bomba vzniká?
Energia atómovej bomby sa uvoľňuje v dôsledku štepenia jadier atómov, na tento účel sa však hodia len dva izotopy uránu a plutónia, a to urán 235 a plutónium 239. V prírode sa však nevyskytujú v podobe ihneď použiteľnej na výrobu bomby. Urán 235 je síce obsiahnutý v uránových rudách, ale tvorí v nich len nepatrnú časť (0,7 %); preto sa musí prírodný urán určený na reťazovú reakciu obohatiť. Pri štiepení atómov je hmotnosť vytvorených štepných produktov o niečo nižšia než hmotnosť pôvodných ťažkých atómov a rozdiel v hmotnosti sa okamžite prejaví v podobe energie. Štiepenie atómového jadra je jadrová reakcia spôsobená neutrónom, pri ktorej dôjde k roztrhnutiu jadra na dve časti a k vzniku 2 – 3 nových neutrónov, ktoré štiepia ďalšie jadrá; tým je vyvolaná reťazová reakcia. K udržaniu reťazovej reakcie je potrebné určité množstvo štepného materiálu (tzv. kritické množstvo). Ak dosiahneme množstvo uránu podkritického množstva, neutróny unikajú a reťazová reakcia ustáva.
Reťazovú reakciu vypracoval na konci 30. rokov taliansky fyzik Enrico Fermi. V decembri r. 1945 potom skonštruoval so svojimi spolupracovníkmi na chicagskej univerzite jadrový reaktor a uskutočnil prvú riadenú reťazovú reakciu. V polovici júla r. 1945 uskutočnili USA prvý pokusný výbuch atómovej bomby v Alamogorde v Novom Mexiku a o tri týždne neskôr zhodili atómovú bombu na Hirošimu. Výbuch atómovej bomby je sprevádzaný vysokou rádioaktivitou. Rádioaktivita je vlastnosť niektorých nestabilných jadier, ktoré sa spontánne menia na jadrá iných prvkov a emitujú (vypúšťajú) žiarenie.

Tento proces je známy ako rádioaktívny rozpad. Vyžaruje  alebo  častice, obyčajne sprevádzané žiarením. Keď jadro vylúči takú časticu, uvoľní sa energia a vznikne iné jadro. Ak je tiež rádioaktívne, rozpadový proces pokračuje, kým sa nevytvorí stabilný (nie rádioaktívny) atóm. Takéto série rozpadov sa nazývajú rozpadové reťazce.

Po atómovej zbrani nasledovala v 50. rokoch termonukleárna (vodíková) bomba. Prvú termonukleárnu bombu vyrobili v USA. Mala účinnosť zodpovedajúcu asi 10 miliónom ton konvenčnej trhaviny a odpálili ju v novembri 1952 v Tichom oceáne. Konštrukcia vodíkovej bomby je založená na princípe termonukleárnej reakcie, pri ktorej sa zlučujú izotopy ľahkého vodíka a vytvárajú ťažšie jadrá. Reakciu sprevádza uvoľnenie obrovského množstva energie. K uskutočneniu syntézy jadier je potrebná vysoká teplota, okolo 14 miliónov stupňov Celzia, dosahovaná použitím štepnej reakcie, čiže atómovej bomby.
Rádioaktívne pôsobenie výbuchu zasahuje telo priamym ožiarením rádioaktívnymi lúčmi alebo nepriamym žiarením z rádioaktívneho odpadu či z rádioaktívne zamorených predmetov i prostredia v mieste a okolí výbuchu. Zásah rádioaktívnymi látkami vyvoláva chorobu z ožiarenia, ktorá sa podľa stupňa zasiahnutia buď ihneď, alebo po kratšom či dlhšom intervale prejavuje celkovou slabosťou, bolesťami hlavy, závratmi, vracaním, málokrvnosťou, vypadávaním vlasov, poškodením kostnej drene. Táto skutočnosť ešte väčšmi dokazuje, ako nebezpečné sú jadrové zbrane pre ľudstvo. Ak budeme s touto ničivou silou narábať neopatrne, môže sa nám vymknúť spod dohľadu, a tým zničiť celý svet. Je preto nesmierne dôležité, aby si všetci uvedomili toto nebezpečenstvo a naučili sa správne zaobchádzať so silou jadrových zbraní. Len tak totiž zabránime veľkej katastrofe. Je len v našich rukách, či sa nám to podarí. Júlia Lampášová.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Jadrové zbrane