Dôležité dátumy:
3000 pred Kristom - Prvé známe astronomické záznamy v Babylone
125 pred Kristom - Hipparchos roztrieďuje hviezdy podľa ich jasnosti
1543 - Mikuláš Koperník tvrdí, že Zem obieha okolo Slnka
1600 - Johannes Kepler zisťuje, že planéty obiehajú okolo Slnka po elipsách
1781 - Wiliam Herschel objavuje Urán
1846 - Objavený Neptún
1908 - Prvýkrát pozorované obrie a trpasličie hviezdy
1930 - Clyde Tombaught objavuje Pluto
1938 - Zachytené rádiové vlny z kozmu
1955 - V anglickom observatóriu Jodrell Bank bol postavený rádioteleskop s priemerom 76 metrov
1997 - Do atmosféry Jupitera vniká sonda a zbiera údaje, sonda Sojourner pristáva na Marse
Mikuĺáš Koperník zistil, že planéty obiehajú okolo Slnka.
Johannes Kepler tvrdil, že planéty sa pohybujú po eliptických (oválnych) dráhach
Galileo Galilei bol prvý astronóm, ktorý použil ďalekohľad
Isaac Newton opísal, ako gravitácia pôsoby na nebeské telesá
Vzdialenosti blźkych hviezd od Zeme sa dajú vypočítať pomocou jenoduchých vzťahov z geometrie podľa polôh hviezd v rôznych obdobiach roka. Čím je väčší paraliktický uhol (veľkosť zmeny polohy), tým je hviezda bližšie.
Hubblov vesmírny ďalekohľad vyniesol na obežnú dráhu raketoplán v roku 1990. Môže registrovať 50 - násobne slabšie objekty ako pozemské ďalekohľady a zmenil náš pohľad na vesmír aj tým, že odhalil predtým neviditeľné hviezdy a galaxie.
Observátoria sú špecialne budovy určené na štúdium oblohy. Keckovo observatórium na Havaji je jedno z najvyššie položených na svete. Je na vrchole vyhasnutej sopky v nadmorskej výške 4200 m a má dva ďalekohľady v dvojici kupol, ktoré sledujú hviezdy ako cez trieder. Big Bang
Veľký tresk ( Big Bang) je termín používaný na opis obrovskej explózie, pri ktorej vznikol podľa vedcov asi pred 15 miliardami rokov náš vesmír.
Vedci sú presvedčení, že hmota, energia, priestor a čas vznikli v zlomku sekundy pred 15 miliardami rokov, keď sa odohral obrovský výbuch nazývaný veľký tresk, pri ktorom sa vytvorili aj obrovské teplo.
Nikdo nevie povedať, čo vyvolalo veľký tresk, pretože ľudia nevedia nahliadnuť do minulosti pred tento okamih. Vedci si však myslia, že po tejto udalosti bol vesmír iba uzlíkom nahustených častíc s veľkosťou hrášku. Jeho teplota bola tisíc bilión bilionov stupňov Celzia. Od tohto momentu sa začal vesmír rozpínať a chladnúť. Najprv sa vytvoril vodík a hélium (dva najrozšírenejšie prvky vo vesmíre). Počas nasledujúcej miliardy rokov sa začali formovať prvé hviezdy a galaxie, ktoré sa v dôsledku príťežlivých síl zhlukovali. Nakoniec začali vznikať planéty.
Zdá sa,že objav z roku 1965 podporuje teóriu veľkého tresku. Konštantné mikrovlnové žiarenie prichádza z kozmu zo všetkých smerov. Vedci sa domnievajú, že ide o vychladnuté zvyšky ohnivej gule, v ktorej sa rodil vesmír. Vedci zistili aj to,že s výnimkou niektorých blízkych galaxíi sa všetko vo vesmíre od Zeme vzďaľuje. To potvrdzuje, že všetka látka a energia vo vesmíre bola tesne pred veľkým treskom sústredená v jedinom bode. Vesmír sa mze rozpínať donekonečna, ale toto rozpínanie sa môže aj zastaviť a vesmír sa začne zmršťovať. V prvom zlomku sekundy po veľkom tresku vznikli v teple rodiaceho sa vesmíru prvotné formy hmoty. Keď sa pralátka ochladila, objavila sa hustá hmla atómov, zložených z protónov, neutrónov a elektrónov. Stručne
Väčšina dnešných jadier hélia sa vo vesmíre vytvorila v prvýh pätnástich minútah po veľkom tresku.
Podľa teórie oscilujúceho vesmíru sa vesmír nakoniec bude zmršťovať.