Slnečná sústava

Najväčšími telesami slnečnej sústavy sú vedľa Slnka planéty, ktorých je deväť: Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a Pluto.
Okrem Merkuru a Venuše má každá planéta aspoň jeden mesiac. Okolo slnka putuje tisíce planét, stovky komét, oblaky prachu a kamienkov. Slnečná sústava má tvar plochého disku, pretože obežné dráhy planét nie sú presné kružnice, ale elipsy. Planéty sa líšia od hviezd tým, že nežiaria vlastným, ale odrazeným svetlom, pochádzajúcim zo slnka. Niektoré planéty sú tvorené horninami, iné sú obrovské gule plynu. Okolo Saturnu je prstenec, ktorý je vytvorený veľkým množstvom kamienkov a prachových čiastočiek. Okolo väčšiny planét obiehajú obežnice – mesiace.
MERKUR – malá kamenistá planéta s priemerom 4900 km, obiehajúca okolo
Slnka vo vzdialenosti 58 miliónov kilometrov. Teplota vystupuje
a 400 C a klesá na –170 C.
VENUŠA - je najjasnejšia a Zemi najbližšia planéta. Je tvorená horninami. Venuša dobre udržuje teplo.
ZEM - tri štvrtiny zemského povrchu pokrývajú oceány. Vnútro Zeme je
veľmi aktívne. MARS – je menšia pevná planéta obiehajúca okolo Slnka vo vzdialenosti 229
Miliónov kilometrov. Na povrchu sú krátery a vyhasnuté sopky.
Voda sa tam nevyskytuje.
JUPITER – je svojim priemerom 142 800 kilometrov najväčšou planétou
Slnečnej sústavy. SATURN – meria 120 000 km v priemere, podobá sa Jupiteru a má veľké
Prstence.
URAN, NEPTÚN, PLUTO – sú plynné planéty, 4x väčšie ako Zem. Pluto je
najvzdialenejšia ľadová planéta, má veľkosť
nášho Mesiaca.
Zdrojom energie je Slnko – bežná hviezda, podobná tým, ktoré pozorujeme
na nočnej oblohe. Slnko je vzdialené od Zeme 150 miliónov km. Jeho priemer je109 násobkom priemeru Zeme a objem miliónkrát väčší ako objem Země.
Povrchová teplota Slnka je 6000 C. Zdrojom obrovského množstva energie
ktorú vyžaruje v podobe svetla je termonukleárna reakcia prebiehajúca vo vnútri Slnka. Slnko vyžaruje rentgenové a ultrafialové lúče. Pri termojadrových reakciách – zlučovanie atómov vodíka sa uvoľňuje obrovské množstvo energie vo vnútri hviezd – príčina žiarenie hviezd.
Neustále dochádza ku vzniku nových hviezd – masy plynu a prachu sa gravitáciou postupne stláčajú a hustnú.

Teplota a tlak vo vnútri rastie a pri dosiahnutí určitých hodnôt dôjde k termojadrovej reakcii – vzniká hviezda.
Hviezdy tvoria súhvezdia , ktoré sú pomenované po zvieratách, po bájnych gréckych postavách. Obloha je rozdelená na 88 súhvezdí.
Astronómovia pozorujú 20 až 30 komét ročne.
Kométy sa skladajú z ľadu, plynu a prachu, pohybujú sa medziplanetárnym priestorom po obežných dráhach okolo Slnka. Pred dávnymi časmi v období zrodu slnečnej sústavy sa vesmírom potulovalo väčšie množstvo kameňov jako
dnes a väčšina z nich pravdepodobne dopadla na povrch planét.