Preto bývajú konce trubice či krištáľu zošikmené pod takzvaným Browsterovým uhlom, kde nedochádza k odraze svetla polarizovaného v rovine dopadu. Vnútorné zrkadlá sa väčšinou nepoužívajú rovinné, ale duté kovové, výhodne umiestnené vzhľadom ku svojej ohniskovej vzdialenosti. Taký generátor je menej citlivý k malým odchýlkam. Bolo vypracovaných mnoho teoretických prác zaoberajúcich sa aktívnym prostredím. Objavovali sa návrhy požitia aktívneho prostredia pri výbojoch plynu. V roku 1959 bol navrhnutý princíp polovodičového laseru. Towens, jeden z tvorcov prvého laseru, navrhol pary draslíka. Ďalšia otázka sa týkala čerpania energie. Uvažovalo sa o impulzných lampách (fotobleskoch), či bude ich výkon stačiť. To bolo už nutné vyskúšať. Koncom roku 1959 sa začala pozornosť vedcov obracať k rubínu. Rubín je po chemickej stránke oxid hlinitý s prímesou chrómu. Rubín je jeden z najušľachtilejších drahých kameňov. Našťastie bol začiatkov nášho storočia nájdený spôsob jeho umelého pestovania a darí sa tvoriť kryštály rubínu vysokej čistoty o dĺžke niekoľko decimetrov a priemeru okolo dvoch centimetrov.

Rubín preukazuje fotoluminisenciu. Jeho atómy pohlcujú zelené svetlo a dostávajú sa na metastabilnú energetickú hladinu, kde zotrvávajú niekoľko tisícin sekundy. Keď atómy prechádzajú na nižšiu hladinu, vyžarujú charakteristické červené svetlo. Vezmime si kryštál umelého rubínu, vyleštíme jeho koncové steny, pokryjeme ich tenkou vrstvičkou striebra a ožiarime kryštál zeleným svetlom, môžeme očakávať, že jedným zo zrkadiel prenikne červený paprsok laserového svetla. Presne to spravil americký fyzik T. Maiman v lete v roku 1960 a stal sa tak tvorcom prvého laseru.

Maimanov laser bol veľmi nedokonalý a zďaleka nie tak efektný, ako dnešné lasery. Jeho rubín mal tvar tehličky o hrane jedného centimetra a dve protiľahlé boli postriebrené. Maiman ho pravidelne osvetľoval zábleskmi zeleného svetla a zrovnával svetlo, ktoré vychádzalo z okienka v postriebrenej strane so svetlom zo strany bočnej. Pri dostatočne silnom osvetlení sa začala zužovať červená spektrálna čiara a jej intenzita začala narastať. Červené svetlo vychádzajúce okienkom začalo byť kohorentné, monochromatické a smerované. V tomto svojom prvom experimente mohol Maiman iba sledovať zužovanie spektrálnej čiary a narastanie jeho intenzity, čo bol však neklamný príznak toho, že kryštál začal laserovať.

Dokonalejším spôsobom bol Maimanov experiment uskutočnený skupinou amerických fyzikov R.I Collinsom, D.F. Nelsonom, A.L Shawlovom, W. Bondom, G. B. Garettem a W. Kaiserom.