Slnko

Slnko je najbližšou hviezdou. Stredná vzdialenosť od Slnka je 149 597 892 km (1 AU). Slnečné žiarenie ovplyvňuje celú slnečnú sústavu. Bez Slnka by neexistovali planéty ani život na Zemi. Hmotnosť Slnka je 1,989.1030 kg, priemer 1 391 960 km. V porovnaní so Zemou je 335 000 ráz hmotnejšie, so 109 ráz väčším priemerom. Gravitačné zrýchlenie na povrchu Slnka dosahuje 274,96 m/s2, úniková rýchlosť je 618,67km/s. V porovnaní so Zemou sú tieto hodnoty 28,1 a 55,4 ráz väčšie. Slnko je najväčším objektom v slnečnej sústave. Objem má 1,077.1018 (vyše jeden trilión) km3, pričom objem Jupitera, najväčšej planéty slnečnej sústavy, je „iba“ 9,2.1015 km3. Priemer Slnka (1 391 960 km) je skoro desaťkrát väčší ako priemer Jupitera (142 948 km). Teplota v sterde Slnka dosahuje 19 miliónov oC a hustota až 130 g/cm3. Takúto hustotu v sterde Slnka zapríčiňuje obrovský tlak jeho horných vrstiev, ktorý v strede dosahuje 4.1010 Mpa (400 miliárd atmosfér). Slnko sa skladá zo 70 % vodíka, z 28 % hélia a zvýšné 2 % pripadajú na ostatné prvky. Naše Súčasné poznatky o vnútornej stavbe hviezd nám predstavujú Slnko ako obrovskú nukleárnu pec, v ktorej sa vodík mení na hélium. Pri tejto premene prvkov sa uvoľňuje obrovské množstvo energie. Z 1 g vodíka vznikne nielen hélium, ale navyše 1012 J energie. Slnečné svetlo je biele, so spektrom zloženým z farieb od červenej, cez oranžovú, žltú, zelenú a modrú až po fialovú. Slnečné svetlo rozložené na farebné zložky môžeme v prírode pozorovať v dúhe. Jadro Slnka je ako obrovská jadrová pec. Za každú sekundu sa tu premení 700 miliónov ton vodíka na hélium v procese, ktorý nazývame jadrová reakcia. Jeto to isté, ako keby každú sekundu explodovalo 90 miliárd jednomegatonových vodíkových bômb a každú sekundu sa 5 miliónov ton látky premenilo na energiu. Keď sa fotóny, čiže častice svetla, rútia z jadra Slnka, prechádzajú cez hrubú vrstvu chladnejšieho plynu, nazývanú radiačná zóna. Každý atóm sa môže posunúť iba o zlomok centimetra predtým, než ho zrážka s atómom plynu zastaví. Fotónom preto trvá až 10 miliónov rokov, kým sa dostanú na slnečný povrch, ale odtiaľ im trvá iba 8 minút, kým sa dostanú na našu Zem. Slnečné svetlo, ktoré práve teraz vidíme, vzniklo v skutočcnosti pred 10 miliónmi rokov.Budúcnosť Slnka v súlade so scenárom vývoja hviezd hlavnej postupnosti nie je pre nás zvlášť povzbudivá.

Po vyhorení vodíka v centrálnej oblasti Slnka, k čomu príde asi za 5 miliárd rokov, bude jeho centrálnu oblasť tvoriť héliové jadro obklopené rozsiahlou vodíkovou atmosférou. Termojadrové reakcie sa zastavia a Slnko sa začne zmršťovať. Tým začne stúpať teplota v jeho vnútri a opáť začne horieť vodík, tento raz v tenkej vrstve okolo héliového jadra. Teplota vrstvy vodíka vzrastie za krátky čas tak, že tlak žiarenia v nej prevládne nad gravitáciou a vrstva sa začne vzďaľovať od centrálnej oblasti Slnka. Slnko sa stane červeným obrom a bude 1000 ráz jasnejšie a 100 razy väčšie ako dnes. Jeho povrch bude siahať až po dráhu Zeme.


Úplné zatmenia Slnka (2003 – 2010)
dátum doba trvania viditeľnosť (pás totality)
23. november 2003 1 min 57 s Antarktída
8. apríl 2005 42 s Tichý oceán, sterdná Amerika
29. marec 2006 4 min 7 s Atlantický oceán, severná Amerika, sterdná Ázia
1. august 2008 2 min 27 s Grónsko, Antarktída, Rusko, Čína
22. júl 2009 6 min 39 s India, Čína, Tichý oceán
11. júl 2010 5 min 20 s južný Tichý oceán.

Zdroje:

REKORDY, Vesmír 1 -