Ďalekohľad

Šošovky existovali už celé stáročia , kým niekomu zišlo na um dať dve z nich dohromady a získať zväčšený obraz. Nevedno , komu to napadlo ako prvému , azda to bol niektorý z holandských výrobcov okuliarov na začiatku 17. storočia.
Ako prvý si nechal patentovať vynález ďalekohľadu holandský optik Hans Lippershey roku 1608. Lippershey začal vyrábať d´alekohľlady hromadne a veľa z nich predal holandskej vláde. Pravdepodobne ich potrebovali pre armádu alebo námorníctvo- námorní plavci totiž rýchlo zistili , že ďalekohľad plní na palube lode neoceniteľné služby. Keď sa taliansky učenec Galileo Galilei dozvedel o Lippersheyových ďalekohľadoch , roku 1609 si sám jeden zostrojil. Zdokonalil jeho dizajn a prostredníctvom neho začal skúmať planéty a hviezdy. Pomocou
ďalekohľadu vykonal prekvapujúce objavy. Skúmal Slnko , Venušu , planétu Jupiter a veľa ďalších nebeských telies. Od Galileových čias je ďalekohľad najdôležitejším prístrojom v astronómii. Z veľkej diaľky vyzerá človek ako maličká bodka , no ďalekohľadom vidíme čistý jasný obraz , ktorý odhalí všetky detaily tváre. Veľké hvezdárske ďalekohľady (teleskopy) umožňujú pozorovať neuveriteľné diaľavy. Značný význam majú i slabšie ďalekohľady: sú to užitočné pomôcky pre kartografov , námorníkov i pozorovateľov vtákov.
Astronómovia teleskopmi skúmajú najvzdialenejšie končiny slnečnej sústavy i priestor mimo nej a objavujú nové planéty a hviezdy.


Divadelný ďalekohľad

Najjednoduchšie ďalekohľady sú divadelné. Skladajú sa z dvoch malých ďalekohľadov umiestnených vedľa seba.


Poľovnícky ďalekohľad

Poľovnícky ďalekohľad je zložitejší ako divadelný. Je malý , no jeho približovaciu schopnosť zväčšuje sústava šošoviek a hranolov.


Šošovkový ďalekohľad

V prednej časti šošovkového hvezdárskeho ďalekohľadu sa nachádza veľká šošovka , ktorá láme , ohýba svetlo , aby sa vytvoril obraz vzdialeného objektu.
V zadnej časti je šošovka okulára. Niektoré refraktory majú uprostred tretiu šošovku. Bez nej by bol obraz obrátený hore nohami.


Zrkadlový ďalekohľad

Väčšina astronómov pracuje so zrkadlovými hvezdárskymi ďalekohľadmi , ktoré sa najlepšie hodia na zachytávanie slabučkého svetla zo vzdialených hviezd. Veľké zakrivené zrkadlo zbiera svetlo a sústreďuje , koncentruje ho , aby sa vytvoril obraz. Menšie zrkadlo potom prenáša obraz na šošovku , ktorej sa hovorí okulár.

Naň je často pripojený fotoaparát alebo elektronický detektor svetla.


O Mesiaci , hviezdach , planétach a kométach sa môžeme veľa naučiť jednoducho tak , že sa na ne dívať svojimi očami. Ale omnoho viac sa o nich
dozvieme , ak použijeme ďalekohľad.

Zdroje:

Svet Vedy a Techniky atď -