I. Rádioaktivita

Rádioaktivita je dej, pri ktorom sa jadro atómu mení za vzniku lúčov alebo častíc – rádioaktívneho žiarenia – pričom sa zvyčajne vytvorí jadro iného prvku. Je výsledkom spontánneho rozpadu nestabilných atómových jadier. Nemajú na ňu vplyv chemické procesy, tlak, teplota ani pôsobenie elektrického poľa. Každý chemický prvok má okrem stabilných izotopov aspoň jeden rádioaktívny izotop (rádioizotop). V prírode sa ich vyskytuje málo, ale dajú sa umelo vytvoriť. Dnes je známych vyše 1000 prirodzených alebo umelo vytvorených rádioizotopov.
Poznáme dva druhy rádioaktivity:
Prirodzená rádioaktivita je rádioaktivita prvkov, ktoré sa nachádzajú v prírode a je vyvolaná prirodzenou nestabilitou jadier. Tu môžeme započítať aj rádioaktivitu, ktorá k nám prichádza v podobe kozmického žiarenia.
Umelá rádioaktivita je rádioaktivita umelo vytvorených jadier atómu. Umelé rádioizotopy sa získavajú pri bombardovaní nerádioaktívnych izotopov urýchlenými časticami alebo ožarovaním neutrónovými lúčmi najčastejšie v jadrových reaktoroch. Niektoré spôsoby rádioaktívneho rozpadu sa vyskytujú len pri umelo vytvorených rádioizotopoch.

II. História

Rádioaktívne žiarenie objavil v roku 1896 francúzsky vedec H. Becquerel. Položil vzorku uránovej rudy smolinca na kartón, v ktorom sa nachádzali fotografické dosky. Hoci sa do vnútra nemohlo dostať žiadne svetlo, pri vyvolávaní dosiek sa na miestach, kde bola ruda položená, objavili čierne škvrny. Zistil, že urán vysiela neviditeľné žiarenie, ktoré pôsobí
na zabalenú fotografickú platňu podobne ako röntgenové žiarenie a tak isto ako röntgenové žiarenie robí vzduch elektricky vodivým (ionizuje ho). Jav bol nazvaný prirodzenou rádioaktivitou.
V Becquerelových pokusoch pokračovala Mária Skłodowská – Curie. Ukázala, že intenzita rádioaktívneho žiarenia je úmerná množstvu uránu v danej zlúčenine a nezávisí
od jeho chemickej väzby. Neskôr zistila, že aj zlúčeniny tória žiaria podobne ako urán, to znamená, že jav je všeobecnejší. Pri skúmaní smolinca z Jáchymova, ktorý je prirodzenou uránovou rudou, zistila, že jeho ionizačný účinok je neúmerne veľký, teda hornina musí obsahovať prvok, alebo prvky rádioaktívnejšie ako urán.