Reakciu spomaľujú aj regulačné kadmiové tyče, lebo silno pohlcujú neutróny. Uvoľnenú energiu odvádza chladiaci okruh, ktorý pozostáva zo sústavy rúrok prechádzajúcich aktívnou zónou, cez ktoré preteká plyn, kvapalina alebo ľahko taviteľný kov.
Štiepenie paliva sprevádza intenzívne NEUTRÓNOVÉ ŽIARENIE a ŽIARENIE GAMA, preto musí byť reaktor obložený účinnými ochrannými vrstvami- vodou proti neutrónom, betónom a olovom proti žiareniu gama.
Pri výbuchu jadrového reaktora v Černobyle sa uvoľnilo 50 miliónov curie, čo je 30-40- násobok výbuchu atómovej bomby v Hirošime roku 1945. Až tri týždne po katastrofe sa pomocou 4 000 ton piesku, bóru, olova a ílu podarilo utesniť vyžarujúci reaktor a zabrániť prieniku žiarenia do pôdy. Znepokojujúcimi boli štiepne splodiny cézia, Ktoré sa pri katastrofe uvoľnili. Polčas ich rozpadu sa pohybuje od dvoch do tridsať rokov, pričom ustavične pôsobia ako rádioaktívne žiariče a dlho pretrvávajú a pôsobia v potravinách. Uhlíková(Rádiokarbónová) metóda určovania veku nálezov

Pomocou izotopu uhlíka vedci môžu vedci určiť vek ktoréhokoľvek kedysi žijúceho predmetu. Uhlík 12 je stabilný. Uhlík 14 je rádioaktívny a štiepi sa stálou rýchlosťou. Nový uhlík 14 sa do tela dostáva keď jeme a dýchame. Keď telo zomrie uhlík 14 sa vytráca. Meraním množstva uhlíka 14 vedci môžu určiť čas, ktorý uplynul od momentu smrti.

Sterilizácia
Žiarenie gama môže zahubiť baktérie v potrave.Tento proces ,ktorý sa nyzýva ožiarenie,udržiava potravu dlhšie čerstvú ,avšak veľa ľudí sa obáva možného dlhodobého zdravotného rizika.


V. Detekcia a meranie rádioaktívneho žiarenia
Hoci všetky druhy rádioaktívneho žiarenia pri väčšej intenzite alebo pri dlhšom pôsobení majú zhubný vplyv na ľudský organizmus, bezprostredne neúčinkujú na zmysly. preto sú potrebné detektory rádioaktívneho žiarenia, ktoré nás informujú o existencii žiarenia na skúmanom mieste, a prístrojov na kvantitatívne sledovanie jeho vlastností. Všetky tieto zariadenia sú založené na spoločnom princípe: využívajú účinky žiarenia na prostredie, v ktorom sa žiarenie šíri, alebo na látky, na ktoré dopadá. Najčastejšie sa využívajú ionizačné a svetelné účinky rádioaktívneho žiarenia a jeho pôsobenie na fotografické emulziu. 1. Scintilačné metódy
Patria medzi historicky aj zásadne najzaujímavejšie metódy detekcie a výskumu rádioaktívneho žiarenia. V starších prístrojoch založených na tejto metóde, v tzv.