spintariskopoch, sa využívala schopnosť najmä rádioaktívneho -žiarenia spôsobovať luminiscenciu napríklad sírnika zinočnatého, diamantu alebo kyanidu platnatobarnatého. Svetielkovanie týchto objektov je zložené z jednotlivých zaiskrení (scintilácií), ohraničených na malý priestor a dobre pozorovateľných použitím lupy alebo mikroskopu s malým zväčšením, pričom každé zaiskrenie znamená dopad práve jednej, napríklad -častice. Výhodou týchto prístrojov je, že sú menej citlivé na - a -žiarenie, takže možno pomocou nich skúmať -žiarenie aj za prítomnosti iných žiaričov. Nevýhodou však je, že scintilácie sú veľmi slabé, takže pozorovateľ musí pracovať v úplnej tme.
Ďalším prístrojom používajúcim scintilačné metódy detekcie je tzv. scintilačný počítač. Jeho hlavnou súčiastkou je fotonásobič, v ktorom svetelné záblesky vyvolané dopadom - alebo -častíc alebo fotónov na vhodnú látku (napríklad monokryštál jodidu sodného) účinkujú na fotokatódu veľmi citlivej vákuovej fotobunky. Na rozdiel od obyčajnej fotobunky sa vo fotonásobiči počet primárne uvoľnených elektrónov využitím sekundárnej emisie na systéme elektród mnohonásobne zväčší. Vo výstupnom elektrickom obvode fotonásobiča nimi vyvolaný elektrický impulz sa vhodným elektronickým zariadením zosilňuje a prípadne sa počet impulzov aj mechanicky registruje. Fotonásobič je schopný zaznamenať aj jeden jediný fotón viditeľného žiarenia.

2. Ionizačné komory
Ionizačná komora je detektor žiarenia, ktorý sa v svojej podstate skladá z dvoch vzájomne od seba izolovaných elektród vhodného tvaru a veľkosti, umiestnených v nádobe naplnenej zvyčajne suchým vzduchom alebo aj iným vhodným plynom. Pomocou dostatočne stabilizovaného zdroja konštantného napätia sa na elektródach komory udržuje napätie 100 až 1000 voltov. Toto napätie je dosť veľké, aby priviedlo na elektródy ióny vznikajúce pôsobením rádioaktívneho žiarenia. Pri použití ionizačnej komory sa meria elektrický prúd v okruhu komory. Toto je prvý známy detektor rádioaktívneho žiarenia.


3. Geigerov-Müllerov počítač Prítomnosť žiarenia sa zisťuje prístrojom, ktorý sa nazýva Geigerov- Mullerov počítač. V trubici, ktorá je naplnená plynom s nízkym tlakom je tenký drôt. Trubica a drôt sú spojené batériou. Ak vstúpi častica do trubice, vznikne prúdový impulz, čo vyvoláva zvukový signál.

4. Wilsonova hmlová komora
Najúčinnejším zariadením pre výskum vlastností časticových rádioaktívnych žiarení je Wilsonova hmlová komora. V roku 1897 Wilson zistil, že ióny prítomné v plyne môžu slúžiť ako kondenzačné jadrá pre nasýtené pary.