Vesmír

Vesmír pozostáva až zo 100 miliárd galaxií, z ktorých každá obsahuje 100 miliárd hviezd. Predpokladá sa, že vesmír vznikol veľkým výbuchom nazývaným veľký tresk, ktorý sa odohral asi pred 15 miliardami rokov. Pri tejto udalosti vznikla všetka hmota a energia vesmíru v zlomku sekundy v oblasti menšej, než je zrnko hrozna. Odvtedy sa vesmír stále rozpína.
Priestor medzi planétami je vyplnený zvyšným materiálom z obdobia, keď sa formovala slnečná sústava. Galaxie sú obrovské sústavy hviezd udržiavané pohromade gravitáciou. Slnko je jednou z 200 miliárd hviezd, ktoré tvoria našu Galaxiu - Mliečnu cestu. Centrálna časť galaxie sa nazýva jadro. Tu sú hviezdy tesnejšie pri sebe, ako je to na periférii galaxie. Galaxie oddeľujú nesmierne vzdialenosti. Najbližšia veľká galaxia k našej Mliečnej ceste je Veľká hmlovina, ktorá je vzdialená od Zeme asi 2 milióny svetelných rokov.
Okolo Slnka obieha 9 planét, z ktorých väčšina má mesiace. V súčasnosti sa však hovorí o objavení desiatej planéty. Veľké môžu byť ako Pluto, ktorého priemer dosahuje sotva 1/5 priemeru Zeme, ale aj ako Jupiter, ktorý je 11-násobne väčší ako Zem. Predpokladá sa, že planéty vznikli v tom istom čase ako Slnko. Keď sa pôvodný mrak plynu a prachu zmrštil a vytvorilo sa Slnko, časť hmoty bola odstredená do splošteného disku. Počas niekoľkých miliónov rokov sa plyn a prach zhlukli do planét a mesiacov. Našu slnečnú sústavu tvoria planéty Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún a Pluto a ich mesiace, ako aj asteroidy, kométy a meteoroidy. Medzi dráhami Marsu a Jupitera je priestor, kde sa bežne vyskytujú asteroidy - skaliská veľké ako hory. Je to pásmo asteroidov. Niekedy sa asteroidy zrazia a roztrieštia sa na úlomky, ktoré môžu nakoniec dopadnúť na Zem. Gule z ľadu a kameňa s chvostmi sa nazývajú kométy. Majú neurčitú hlavu a jeden alebo viac chvostov. Ich hlavu tvorí zlepenec ľadu, prachu a kameňa, ktorý má priemer 10 - 30 km. Obklopuje ho mrak plynu a prachu nazývaný koma. Meteoroidy existujú približne od vzniku slnečnej sústavy, ale niektoré sú kúskami z komét a asteroidov alebo aj z Mesiaca a Marsu. Môžu byť malé ako zrnká piesku a zväčša zhoria, keď sa vrútia do zemskej atmosféry. Vtedy sa už nazývajú meteory. Hviezdy sú obrovské gule žeravého plynu, ktoré v dôsledku jadrových reakcií vyžarujú svetlo a teplo. Naše Slnko je priemerná žltá hviezda, ktorá sa javí taká jasná len preto, lebo je veľmi blízko.

Hviezdy vznikajú z obrovských vesmírnych mrakov plynu a prachu, nazývaných hmloviny. Tieto mraky sa zmršťujú v dôsledku vlastnej gravitácie. V strede takého mraku sa plyn zahrieva a hustne. Nakoniec sa spustia jadrové reakcie, pri ktorých sa premieňa vodík na hélium a zrodí sa nová hviezda. Súhvezdia sú skupiny hviezd, ktoré na nočnej oblohe vytvárajú výrazné obrazce. Astronómovia zatiaľ pomenovali 88 súhvezdí. Zdá sa, že hviezdy v určitom súhvezdí sú navzájom blízko, ale obyčajne sú v priestore veľmi vzdialené.