Zloženie mikroskopu:
1) Objektív:
- je to šošovka s malou ohniskovou vzdialenosťou
- používa sa na veľké zväčšenie obrazu malého predmetu umiestneného v blízkosti ohniska
- pri dokonalejších mikroskopoch je niekoľko objektívov (rozdielne zväčšujúcich) nasadených na revolveri - otáčanie revolvera umožňuje ich ľahkú výmenu
2) Okulár:
- pomocou okuláru pozorujeme obraz vytvorený objektívom ako lupou znova zväčšený
3) Tubus:
- je obvykle kovová, zvnútra čierna trubica, na ktorú je zhora nasadený okulár a zdola nasunutý objektív
- tubus má zabrániť rušivému pôsobeniu svetla prichádzajúceho zo strán
4) Stolček so svorkami:
- je to štvorcová plocha, uprostred ktorej sa nachádza kruhovitý otvor, ktorým prichádza svetlo odrážané zrkadielkom
5) Zrkadielko:
- slúži na nasmerovanie svetelných zväzkov do kruhového otvoru stolčeka
- zabezpečuje presvetlenie preparátu
6) Irisová clonka:
- reguluje množstvo zväzkov svetelných lúčov odrazených zrkadielkom
7) Kondenzor:
- skladá sa zo sústavy šošoviek
- používa sa pri silnejších objektívoch, umožňuje ostré zachytenie obrazov predmetu





Druhy mikroskopov:
1) Binokulárny mikroskop - sú to vlastne dva mikroskopy spojené do dvojice, ktorá umožňuje pozorovať predmet oboma očami, takže ho vidíme priestorovo
2) Metalografický mikroskop - slúži na zistenie štruktúry kovov pri výskume kovov a ich zliatin. 3) Zrkadlový mikroskop - nemá farebnú chybu, pretože objektív je vytvorený zrkadlovou optikou. Veľkou výhodou je až desaťkrát väčšia vzdialenosť medzi pozorovaným predmetom a objektívom, čo umožňuje lepšiu manipuláciu s predmetom pri pozorovaní. 4) Elektrónový mikroskop - využíva namiesto svetla prúd elektrónov. Zväčšený obraz vzniká dopadom elektrónov na fluorescenčné tienidlo alebo na fotografickú platňu. Obraz vzniká prechodom elektrónov skúmaným predmetom alebo jeho odtlačkom v podobe tenkej blany, alebo odrazom elektrónov od jeho povrchu. Pri konštrukcii elektrónového mikroskopu sa využil poznatok, že prúd elektrónov prechádzajúci elektromagnetickou alebo elektrostatickou šošovkou podlieha tým istým zákonom ako svetelný lúč prechádzajúci optickou šošovkou. V elektrónovom mikroskope sú teda optické šošovky nahradené elektromagnetickými šošovkami. Pre svoju neoceniteľnú schopnosť maximálneho zväčšenia 250 000-krát má široké uplatnenie. Používa sa v biológii, fyzike i chémii, metalurgii a v paleontológii. Prvý elektrónový mikroskop zhotovili v roku 1933 nemeckí fyzici E. Risk a M. Knoll. 5) Rastový elektrónový mikroskop (SEM) - zväčšuje povrchové detaily v postupných obrazoch. Tieto obrazy sa snímajú rastrovaním lúčom elektrónov (základy M. Knoll -1935, zhotovený Ardenne v Nemecku 1938). V rastrovom mikroskope elektrónová optika urýchľuje a koncentruje úzky zväzok elektrónového lúča, ktorý vychádza z elektrónovej dýzy. 6) Fluorescenčný mikroskop - je založený na poznatku, že niektoré látky po dopade svetla určitej vlnovej dĺžky žiaria svetlom inej vlnovej dĺžky. Fluorescencia sa vyvoláva zdrojom ultrafialového žiarenia (ortuťová výbojka, oblúkovka), ktorým sa predmet osvetľuje.
7) Fotografický mikroskop - je opatrený fotografickým zariadením, ktorým sa dajú robiť fotografické snímky pozorovaného predmetu.
8) Dielenský mikroskop - slúži na presné meranie v nástrojárňach.
9) Geodetický mikroskop - používa sa na čítanie údajov dĺžkovej mierky.