referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Národný park Malá Fatra
Dátum pridania: 30.05.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: wydlakdb
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 601
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.1
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 3m 30s
Pomalé čítanie: 5m 15s
 
Ocitli sme sa na severozápade Slovenska, neďaleko Žiliny, v pohorí, ktoré Váh rozdelil na dve časti Lúčanskú a Krivánsku Fatru. Áno, reč bude o Národnom parku Malá Fatra.
Váh bol, podobne ako Dunajec v Pieninách, už oddávna využívaný na plavbu plťami. Najnebezpečnejším úsekom bol Domašínsky meander, ktorým sa Váh prerezal na ceste do Dunaja. Zrejme poznáte báseň Jána Bottu Margita a Besna. Toto sú mená dvoch obrovských skál, ktoré ležia v koryte Váhu a v blízkosti ktorých sú dodnes mohutné pereje. Po ich odstrele dynamitom je už dnes plavba v tomto úseku bezpečnejšia. V minulosti sa však často stávalo, že plte, ktoré vošli do perejí sa z nich už nevedeli dostať. Narazili do spomínaných skál a mnoho pltníkov tu našlo svoju smrť.
Názov Lúčanskej Fatry, ktorá má plochý reliéf a nižšiu nadmorskú výšku, vznikol v dávnej minulosti. Sú pre ňu typické horské lúky, čo sa odzrkadľuje aj v názvoch niektorých vrchov ako Veľká Lúka, Panská Lúka, Horná Lúka a i.
V 15. storočí žil v rumunskej časti Karpát národ Valachov. Boli to hlavne pastieri, ktorí na horských lúkach pásli ovce a hovädzí dobytok. Oviec pribúdalo a tak bolo potrebné rozšíriť aj pasienky. Rozhodli sa preto hľadať nové pastviny smerom na sever. Putovali Karpatami, a tak prišli až na územie Slovenska. Usadili sa aj na hrebeňoch Malej Fatry, kde vyrúbali lesy a zakladali nové pasienky. Tomuto osídľovaniu hovoríme valašská kolonizácia. V horách tak na rozsiahlych miestach vznikli veľké lúky, ktoré sa už, ako viete, nazývajú hole.
Krivánska Fatra je vyššia, má oveľa strmší povrch a svoj názov dostala podľa najvyššieho vrchu Veľkého Kriváňa (1709 m n. m.). Mnohé vrcholy dosahujú výšku nad 1600 m n. m. Asi najznámejším vrchom Krivánskej Fatry je Rozsutec (1610 m n. m.). Je to jeden z najfotografovanejších končiarov, ktorý sa výrazne týči nad svojím okolím. Tvorí ho tzv. skalné mesto s množstvom brál v tvare vežičiek pripomínajúcich zrúcaniny mesta. Z vrcholu je nádherný výhľad na celú Malú Fatru, ale i na neďaleké Tatry.
V hlbokých lesoch pod Rozsutcom žijú medvede, vlci, hlucháne, tetrovy, ale i mačka divá či rys. Vo vzduchu môžete zazrieť siluetu orla skalného. V lesoch prevažujú buky, vo vyšších polohách to sú smrečiny, no na niektorých miestach nájdete aj borovicu, jedľu alebo javor. Tesne pod vrcholom rastie kosodrevina a nad ňou sa už rozprestierajú rozsiahle alpínske lúky s vysokohorskými rastlinami ako horec Clusiov, astra alpínska a i.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Národný park Malá Fatra 2.9854 3372 slov
Národný park Malá Fatra 2.9587 270 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.