Národný park Poloniny

Na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou nájdeme kraj rozsiahlych a nedostupných pralesov so stáročnými jedľami a drevenými kostolíkmi v podhorských obciach. V tomto najvýchodnejšom kúte Slovenska bol v roku 1997 na ploche 29 805 ha vyhlásený Národný park Poloniny
Spolu so susednými ukrajinskými a poľskými oblasťami tvorí súčasť medzinárodnej rezervácie Východné Karpaty, ktorú vyhlásilo UNESCO na rozlohe 200 000 ha. Je to jediná rezervácia na svete, ktorú tvoria spojené územia troch štátov.
Ak si dobre spomínate, už v jednom z našich predchádzajúcich rozprávaní sme hovorili o valašskej kolonizácii. Valasi, ktorí prichádzali na naše územie z Rumunska, prechádzali aj hrebeňmi Bukovských vrchov a zakladali pastviská pre svoje početné stáda. Takto tu vznikli rozsiahle lúky a pasienky, ktoré sa po rusínsky, ukrajinsky i poľsky nazývajú „poloniny“. Podľa tejto typickej črty tunajšej krajiny dostal názov aj samotný národný park.
Na poloninách rastú východokarpatské endemity, ktoré sa k nám šírili z ukrajinských Karpát. Väčšina z nich u nás dosahuje západnú hranicu svojho rozšírenia v Európe. Môžete tu uvidieť napríklad hadomor ružový, fialku dácku a mnoho iných. Rastie tu taktiež mnoho vzácnych a ohrozených rastlín, ako čemerica purpurová alebo zvonček hrubokoreňový.
Je práve 6:30 a na najvýchodnejšom mieste Slovenska, na Kremenci, začína svitať. O polhodinu neskôr vyjde slnko aj v našom hlavnom meste. Kremenec je nevýrazný kopec, ktorý čnie nad obcou Nová Sedlica. Je však výnimočný tým, že na jeho vrchole sa stretávajú hranice troch štátov: Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Ich štátne znaky sú vyobrazené na trojhrannom monolite. Naobedovať sa tak môžete na Slovensku, vody sa napijete na Ukrajine a niečo sladké si dáte v Poľsku :) A vôkol seba vidíte iba rozsiahle hory… Naozaj čarovný kút našej krajiny.
Každá, aj tá najmenšia obec má vlastný kostol. Na stavbu sa zvyčajne používali kamene, avšak v tomto kraji je ich nedostatok. Ľudia sa vynašli a pretože všade navôkol sú nedozierne lesy, použili na stavbu kostola drevo. V malej dedinke Uličské Krivé, vzdialenej len 5 km od ukrajinských hraníc stojí dodnes drevený kostolík, na ktorom nenájdete jeden klinček. Jeho dielce do seba presne zapadajú, a preto ich nebolo potrebné spájať klincami. Ďalšie drevené kostolíky (tzv. cerkvi) môžete nájsť v obciach Ruský Potok, Topoľa, Jalová a pod. Najstaršie sú z roku 1750 a sú svedectvom zručnosti a živej viery tunajších ľudí.

Všetky sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.
Severovýchodný kút Slovenska bol vždy tým najodľahlejším miestom u nás. Ľudia túto oblasť osídlili pomerne neskoro a svojou činnosťou len veľmi málo vplývali na okolitú prírodu. Všade navôkol sa rozprestieral prales, teda les ktorý sa zachoval nezmenený od svojho vzniku pred niekoľko tisíc rokmi. Postupne sa činnosť človeka rozvíjala, ale vďaka odľahlosti územia sa tu do dnešných dní zachovalo mnoho takýchto pralesov. Najrozsiahlejším pralesom je prírodná rezervácia Stužica, ktorá leží pod Kremencom. Rastú tu buky a jedle, ktoré sú ozajstnými velikánmi. Buky dosahujú vek 250 rokov a výšku 40 m a jedle dokonca 350 rokov a výšku do 48 m. Keď sa človek pristaví pri takejto jedli, musí uznať že má pred sebou „kráľovnú pralesa“. V jej tieni môžete stretnúť medveďa, zubra alebo losa, ktorí sem prechádzajú zo susedného Poľska. Nad pralesmi krúži orol a v diaľke počuť zavíjať vlkov.
Na Kremenec sa najlepšie dostanete z Novej Sedlice po červenej značke. Cesta prechádza cez Stužický prales (vraj najkrajší karpatský prales) a za tri hodiny sa ocitnete na našom najvýchodnejšom mieste. Ďalej môžete pokračovať po slovensko-poľskej hranici a na vrchu Čierťaž (1070 m n. m.) odbočíte na zelenú značkovanú cestu do Novej Sedlice. Cesta trvá asi 6 hodín. Prajem pekný výlet.

Poloninské naj…
najvyšší vrch: Kremenec (1221 m n. m.)
najcennejší minerál: tzv. marmarošské diamanty (ide o kryštáliky číreho kremeňa)
najväčšia nádrž pitnej vody na Slovensku: Starina (60 miliónov m3 vody)
najvyššie položený vojenský cintorín na Slovensku: cintorín z 1. sv. vojny na vrchu Predný Hodošík (825 m n. m.)
najvýchodnejšia obec na Slovensku: Nová Sedlica (22° 34´ 04´´ v. z. d.).