Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Poľsko
Dátum pridania: | 03.06.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | oknaj | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 145 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.2 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 20m 20s |
Pomalé čítanie: | 30m 30s |
Súčastne s ústupom ľadovca sa vyvíjala riečna sieť. Jej zložkou sú úzke prielomové údolia, ktoré vznikli až po ústupe ľadovca, keď si rieky hľadali najkratšiu cestu na sever v smere celkového spádu.
Nerastné bohatstvo Poľska spočíva predovšetkým v zásobách energetických surovín ako sú uhlie a v menšej miere zemného plynu a ropy. Zásobami čierneho uhlia stojí Poľsko na jednom z popredných miest v Európe. Hlavný podiel na tom má Hornosliezska panva ktorá sa rozkladá na ploche 5400km2, z čoho 4450km2 patrí Poľsku. Podstatne menšia je Dolnosliezska panva v rozlohe 530km2.
Význam má aj výskyt hnedého uhlia v jurských sedimentoch Krakovsko-čenstochovskej vrchoviny a Svätokrížskych hôr.
Rašeliny pokrývajú v Poľsku 18500km2 (6% územia ). Najviac je ich v Pomorí a priľahlých jazerných plošinách.
Ložiská ropy a zemného plynu sú viazané na flyšové sedimenty Vonkajších Karpát. Vyskytujú sa v antiklinálnych klenbách paleogénnnych a kriedových pieskovcov z ktorých sa ťažia 200 – 950 m. hlbokými vrtmi. Boli nájdené v Jaselsko-krosnianskej kotline a v okolí Tešína.
Železné rudy Poľska majú nízky obsah kovu a kryjú len malú časť spotreby. Hlavné ložiská sú v jurských ílovitých bridliciach v pruhu ktorý sa rozprestiera od Olkusza cez Zawiercie, Czetochowou na Wieluń. Druhá časť výskytu je vo Svätokrížskych horách. Väčší význam majú pre Poľsko oloveno-zinkové rudy, ktorých má dostatok. Nachádzajú sa hlavne v triasových vápencoch Horného Sliezska.
Ďalej sú to medené, niklové a chrómové rudy, arzénové rudy, kamenná soľ, draselné soli, sadrovec, magnezit, fosforit a i.
6. Podnebie
Podnebie Poľska je ovplyvnené predovšetkým polohou v miernom pásme medzi 49° až 55° s. š. Je to prechodné podnebie medzi kontinentálnym podnebím východnej Európy a západoeurópskym oceánskym podnebím. Vplyv nadmorskej výšky sa prejavuje iba v južnej časti štátu. Okrem zemepisnej polohy má rozhodujúci význam ešte všeobecná cirkulácia ovzdušia. Poľsko patrí do pásma kde prevládajú západné vetry.
Teplota vzduchu. Ročná izoterma v nížinatej a rovinatej časti štátu sa pohybuje v rozmedzí od 6° do 9° C. Najstudenšia je východná časť Mazurskej jazernej plošiny (5,9 °C ) a najteplejšia je Sliezska nížina ( 8,7 °C ) a Sadnomerská kotlina (8,8 °C ).
Najnižšie stredné ročné teploty sú samozrejme v horských oblastiach vo vrcholovej časti Tatier a Krkonôš (0,2° C ). Priemerné júlové teploty sa v nížinatej časti územia pohybujú medzi 16° až 19 °C. Vyššie sú len v okolí Poznaňa a v západnej časti Sandomerskej kotliny.
Zdroje: Haufler, V.: Zeměpis zahraničných zemí 1. Praha 1964,, Kol.: Krajiny sveta. Bratislava 1984,, Honzák, F.: Státy a jejich představitelé. Praha 1995.