Absolútne maximá dosahujú 40° C (Prozkow 40,2°C ). V zime ubúda v nížinatej časti Poľska teplota smerom k východu. Absolútne minimá dosahujú – 40 °C. (Ziwiec –40,6 °C ). V rozložení zrážok na Poľskom území závisí aj od nadmorskej výšky. V nížinatej časti je priemerné množstvo zrážok za rok 500 až 700 mm. Najmenej ich spadne v dolnom Povislí a vo Velkopoľsko - kujavskej nížine. Najviac zrážok majú prirodzene horské oblasti v južnom pohraničí – Sudety a Karpaty – kde ročné úhrny vzrastajú na 800, 1000 mm a viac. Najdaždivejšie oblasti sú horské vrcholy Tatier ( Kasprowy Wierch 1800mm.).
Zrážky sú rozložené nerovnomerne na jednotlivé mesiace a ročné obdobia. Najviac ich spadne v Poľsku v lete a najmenej v zime, aj keď v zime je viac zrážkových dní. Toto zrážkové maximum však nieje vo všetkých častiach zeme rovnako výrazné. V Pomorí je slabé, ale v Karpatách pripadá na leto 40% ročného množstva. V trvaní snehovej pokrývky sú značné rozdiely. V západnej časti štátu býva okolo 40 dní v severovýchodnej cez 90 dní a v horách cez 200 dní. 7. Vodstvo

Poľsko má dobre rozvinutú riečnu sieť v prevažne nížinatom území. Jej hustota je najväčšia v jazerných plošinách (0,8 –1 km / 1km2 ) a najmenšia v stredopoľských vrchovinách kde miestami klesá až pod 0,2km na ploche 1km2. 99,8 % územia Poľska patrí k pomoriu Baltského mora. Nepatrný zbytok k pomoriu Čierneho a Severného mora. Z pomoria Baltského mora patrí 89,9% povodiu dvoch najväčších poľských riek Odry a Visly. Zbytok pripadá na rieky Rega, Parseta, Lyna a Czarna Hańcza. Vplyvom geomorfologických pomerov poľského územia má Odra a Visla asymetrické povodie. Celkový spád k Severovýchodu spôsobil ,že pravobežné prítoky prevládajú nad lavobežnými. Visla, najväčšia poľská rieka je 1090 km. dlhá a má povodie v rozlohe 194 000 km2 ( v Poľsku 174 000 km2 ). Pramení v Sliezskych Beskydách na svahoch Barania Góry vo výške 1106 m. Preteká veľkým oblúkom vypnutým k východu Sandomerskou kotlinou a Mazovsko – podleskou nížinou a ústi deltou do Gdanského zálivu. Jej priemerný prietok pri ústí dosahuje 1020 m3 / sec. Z pravostranných prítokov Visly sú najvýznamnejšie Dunajec, San, Wieprz a Bug.
Z ľavých je to Pilica, Bzura a Brda. Odra, dlhá 848km., ma značne menšie povodie ako Visla (118 000 km2 z toho 106 000 km2 na poľskom území.). Pramení v Oderskej vrchovine vo výške 652 m. Má nížinný tok, severozápadný smer a malý spád. Jej šírka pri ústí je 190 m. a prietok je 565 m3/sec.,teda zhruba polovica ako u Visly.