Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Poľsko
Dátum pridania: | 03.06.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | oknaj | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 145 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.2 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 20m 20s |
Pomalé čítanie: | 30m 30s |
Zo svahu Sudetov prijíma Odra veľa prítokov z ktorých najväčšie sú Nisa Kladská (195 km ), Bóbr (268 km. ) a Nisa Lužická (256 km. ). Z pravých prítokov Odry je významnejší Barycz, Obra a predovšetkým Varta.
Varta pramení v Krakovsko – čenstochovskej vrchovine. Má väčšie povodie ako Odra. Z ľavej strany prijíma Prosnu ( 229 km. ) a z pravej Noteć (336 km.). S Vislou je spojená Bydhošťským prieplavom.
Poľské rieky patria podľa vodného režimu k typu riek z topiaceho sa snehu a so zrážkovou vodou. Preto najvyšší vodný stav prichádza na jar v dobe topenia snehu. Druhotné maximum je spôsobené letnými dažďami. Rieky v Poľsku pravidelne zamŕzajú a doba zamŕzania sa predlžuje smerom k východu. Jazier väčších než 1 ha je v Poľsku 9296. Dohromady pokrývajú plochu 317 000 ha, tj. Približne 1% štátneho územia. Sú to väčšinou jazerá vzniknuté vplyvom severského zaľadnenia a preto je ich najviac na severe v oblasti jazerných plošín. Najväčšie sú jazerá Śniardwy ( 106 km2 ) a Mamry (104 km2 ), najhlbšie Hańcza (2,9 km.2, 108 m. ) a Drawsko(18,6km2, 83 m. ). Glaciálne jazerá v oblasti severského zaľadnenia vyplńujú nerovnosti povrchu v morénach alebo vznikli v eróznych ryhách subglaciálnych tokov. V Tatrách a Krkonošoch sú glaciálne jazerá v karoch alebo sú ohradené morénami horských ľadovcov. Sú malé ale často veľmi hlboké. Na pobreží Baltského mora sú jazerá morského pôvodu vzniknuté oddelením zálivov piesočnými kosami. Ďalej sú v Poľsku ešte jazerá krasové a jazerá údolné, ktoré sú zbytkom riečnych ramien alebo vyplňujú deflačné zníženiny. 8. Pôdy
Rozdiely reliéfu, geologického zloženia, podnebia, hydrologických pomerov a rastlinného krytu podmieňujú veľmi pestrý obraz rozloženia pôdnych typov a druhov. Prevládajú tu skôr prechodné typy pôd ako sú hnedozeme, drnopodzolové pôdy, horské, nivné a rašelinové pôdy.
Hnedozeme sú typicky vyvinuté v mierne vlhkom podnebnom pásme pod listnatými lesmi a na vápenatom podloží. Sú rozšírené v Pomoranskej jazernej plošine, Malopoľskej vrchovine a v Sliezskej nížine. 9. Rastlinstvo a živočíšstvo
Poľsko leží v stredoeurópskej oblasti zmiešaných lesov. Na jeho území sa stretáva les listnatý, ktorý sa šíri zo západu s lesom ihličnatým. Od juhovýchodu prenikajú do Poľska aj prvky stepnej flóry. Dnes zaberá lesná pôda plochu 68 000 km2 tj. 22% poľského územia. ¾ z toho zaberajú borovicové lesy. Z ich krovitého a bylinného porastu môžeme spomenúť Vres, Borievku, Brusnicu, Jalovec, Rakytník, Malinu a Brezu.
Zmiešané lesy sú rozšírené v stredopoľských nížinách a v pásme starých hôr a vrchovín.
Zdroje: Haufler, V.: Zeměpis zahraničných zemí 1. Praha 1964,, Kol.: Krajiny sveta. Bratislava 1984,, Honzák, F.: Státy a jejich představitelé. Praha 1995.