Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Trnava
Dátum pridania: | 03.06.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | e.lucas | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 319 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.7 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 9m 30s |
Pomalé čítanie: | 14m 15s |
Počet dní s hmlou je 30 až 35 ročne.
Zrážky: Ročný úhrn zrážok sa pohybuje približne od 400 do 700 mm v závislosti od zrážkových pomerov jednotlivých rokov. Dlhodobý priemer je 650 mm. Sneh vyšší ako 5 cm je v Trnave len cca 20 dní.
Veterné pomery: Vietor je najdynamickejším klimatickým prvkom, je veľmi závislý od miestnych podmienok. Výrazne prevládajúcou zložkou vetra je SZ vietor. Bezvetrie sa vyskytuje priemerne v 8 až 10 % meraní. Najväčší podiel je v zime. Najsilnejšie vetry sú SZ a JV s priemerne 4 m/s.
Emisie: Územie mesta vzhľadom na všeobecne priaznivé klimatické podmienky je veľmi dobre prevetrávaným, v dôsledku čoho dochádza k pomerne rýchlemu rozptylu emitovaných znečisťujúcich látok. Medzi škodliviny patria: sírovodík, amoniak, F, Cl, HCl, SO2, CO, NO2 a prach.
5. Vodstvo – Katastrálne územie Trnavy patrí do povodia dolného Váhu. Cez územie prechádzajú rozvodia medzi povodiami vodných tokov – Krupiansky potok, Trnava, Parná, Ronava. Dominujúci tok je Trnávka. Rozdeľuje mesto na dve časti. Prechádza cez centrálnu mestskú zónu. Vytvára významný urbanisticko-ekologický prvok. V tejto časti má koryto stabilizované. Dĺžka toku je 43,6 km, plocha povodia 326,5 km2.
Vodné toky v oblasti Trnavy patria medzi znečistené. Zdrojom znečistenia sú prevažne výrobné prevádzky a kanalizácie.
6. Životné prostredie – Abiotické prostredie mesta možno charakterizovať úplnou premenou pôvodných vlastností jednotlivých zložiek vplyvom stavebnej a výrobnej činnosti. Antropogénne formy reliéfu a pôd sú vyvinuté prakticky v rámci celého mesta. Biotické prostredie je rovnako výrazne pretvorené. Významnými prvkami z hľadiska enviromentálnej funkcie sú najmä parkové plochy, plochy sídliskovej vegetácie a vybrané prvky sídelnej zelene v centre mesta. Stav životného prostredia možno označiť ako narušený až silne narušený v dôsledku negatívnych vplyvov výrobnej činnosti.
Okolie: Abiotické prostredie je charakterizované dominanciou rovinnej až mierne zvlnenej krajiny na sprašovom substráte s pôdami černozemného typu v teplej suchej klimatickej oblasti. Dôsledkom je malá pestrosť abiotických typov krajiny a prakticky monofunkčné využitie územia na intenzívnu poľnohospodársku veľkovýrobu. Z tejto skutočnosti vyplývajú aj hlavné enviromentálne problémy súvisiace s abiotickými zložkami krajiny – intenzívna veterná erózia a lokálna vodná erózia. Biotické prostredie je úplne pretvorené v porovnaní s prirodzeným stavom, ktorý predstavujú lesné porasty s prevahou teplomilných dubových lesov s významným zastúpením nižších lužných lesov a čiastočne dubovo-hrabových lesov.