Trnava

1. História – Prvá písomná zmienka o Trnave je datovaná rokom 1211. V roku 1238 sa stala prvým slobodným kráľovským mestom na Slovensku. Bola tu založená prvá univerzita v Uhorsku. Trnava sa stala kultúrnym a náboženským centom krajiny.

2. Poloha – Mesto sa nachádza na úrodnej rovine Trnavskej pahorkatiny. Leží na kraji Západoslovenskej nížiny vo vzdialenosti 50 km od hlavného mesta. Mestom prechádza diaľnica a hlavný železničný koridor spájajúci západ a východ Slovenska.
Mesto Trnava leží na jednej z hlavných urbanizačných osí Slovenska: sever – juh, ktorý je tvorený považským pásovým osídlením od Žiliny smerom na Bratislavu. Túto hlavnú urbanizačnú os križuje os vedľajšia, ktorá je jednou z dôležitých spojníc Slovenska s Moravou. Miestom stretávania týchto dvoch urbanizačných osí je práve mesto Trnava.

3. Rozloha a štruktúra mesta – Trnava si počas svojho rozvoja až do súčasnosti zachovala charakter kompaktného bodového mesta s pomerne jednoznačne rozmiestnenými funkciami. Ťažiskom sídla je polyfunkčné centrum, ktoré vytvára historické jadro vymedzené hradbami na jeho východnej a západnej strane. Bezprostredne naň nadväzuje výrazné obytné územie s prevažne hromadnou bytovou výstavbou. Obytné plochy sa nachádzajú i v severovýchodnej a juhozápadnej časti mesta. Špecifické podmienky na bývanie poskytuje miestna časť Modranka s charakterom vidieckeho osídlenia.
Rozloha mesta je 71,4 km2 (z toho 15,9 km2 zastavanej plochy). Miestna časť Modranka má rozlohu 7,7 km2 (z toho 1,9 km2 zastavanej plochy).

Od 1.7.2002 sa mesto delí na 6 častí:
• Trnava – stred (Staré mesto, Špiglsál) – 215 ha
• Trnava – západ (Prednádražie) – 1068 ha
• Trnava – juh (Tulipán, Linčianska) – 2214 ha
• Trnava – východ (Hlboká, Vozovka) – 2071 ha
• Trnava – sever (Kopánka, Zátvor, Vodáreň) – 809 ha
• Modranka – 776 ha

4. Klimatické a hydrologické pomery
Teplota: Oblasť mesta patrí medzi veľmi teplé územia bez priestorovej diferenciácie teplôt vzhľadom na plochý reliéf. Priemerné teploty sa pohybujú v rozpätí 9 – 10oC. Najteplejší mesiac je júl (20oC) a najchladnejší je január (-2oC). Maximálne teploty sa pohybujú nad 35oC (maximum cca 38oC) a minimá sú pod -20oC (minimum cca -25oC).
Vlhkosť a tlak: Priemerná relatívna vlhkosť vzduchu je 75% a priemerný tlak je cca 10 hPa.
Oblačnosť a slnečný svit: Priemerná oblačnosť je 49%. Slnko svieti priemerne 800 hodín za rok.

Počet dní s hmlou je 30 až 35 ročne.
Zrážky: Ročný úhrn zrážok sa pohybuje približne od 400 do 700 mm v závislosti od zrážkových pomerov jednotlivých rokov. Dlhodobý priemer je 650 mm. Sneh vyšší ako 5 cm je v Trnave len cca 20 dní.
Veterné pomery: Vietor je najdynamickejším klimatickým prvkom, je veľmi závislý od miestnych podmienok. Výrazne prevládajúcou zložkou vetra je SZ vietor. Bezvetrie sa vyskytuje priemerne v 8 až 10 % meraní. Najväčší podiel je v zime. Najsilnejšie vetry sú SZ a JV s priemerne 4 m/s.
Emisie: Územie mesta vzhľadom na všeobecne priaznivé klimatické podmienky je veľmi dobre prevetrávaným, v dôsledku čoho dochádza k pomerne rýchlemu rozptylu emitovaných znečisťujúcich látok. Medzi škodliviny patria: sírovodík, amoniak, F, Cl, HCl, SO2, CO, NO2 a prach.

5. Vodstvo – Katastrálne územie Trnavy patrí do povodia dolného Váhu. Cez územie prechádzajú rozvodia medzi povodiami vodných tokov – Krupiansky potok, Trnava, Parná, Ronava. Dominujúci tok je Trnávka. Rozdeľuje mesto na dve časti. Prechádza cez centrálnu mestskú zónu. Vytvára významný urbanisticko-ekologický prvok. V tejto časti má koryto stabilizované. Dĺžka toku je 43,6 km, plocha povodia 326,5 km2.
Vodné toky v oblasti Trnavy patria medzi znečistené. Zdrojom znečistenia sú prevažne výrobné prevádzky a kanalizácie.

6. Životné prostredie – Abiotické prostredie mesta možno charakterizovať úplnou premenou pôvodných vlastností jednotlivých zložiek vplyvom stavebnej a výrobnej činnosti. Antropogénne formy reliéfu a pôd sú vyvinuté prakticky v rámci celého mesta. Biotické prostredie je rovnako výrazne pretvorené. Významnými prvkami z hľadiska enviromentálnej funkcie sú najmä parkové plochy, plochy sídliskovej vegetácie a vybrané prvky sídelnej zelene v centre mesta. Stav životného prostredia možno označiť ako narušený až silne narušený v dôsledku negatívnych vplyvov výrobnej činnosti.
Okolie: Abiotické prostredie je charakterizované dominanciou rovinnej až mierne zvlnenej krajiny na sprašovom substráte s pôdami černozemného typu v teplej suchej klimatickej oblasti. Dôsledkom je malá pestrosť abiotických typov krajiny a prakticky monofunkčné využitie územia na intenzívnu poľnohospodársku veľkovýrobu. Z tejto skutočnosti vyplývajú aj hlavné enviromentálne problémy súvisiace s abiotickými zložkami krajiny – intenzívna veterná erózia a lokálna vodná erózia. Biotické prostredie je úplne pretvorené v porovnaní s prirodzeným stavom, ktorý predstavujú lesné porasty s prevahou teplomilných dubových lesov s významným zastúpením nižších lužných lesov a čiastočne dubovo-hrabových lesov.

V súčasnosti je územie úplne odlesnené a v dôsledku poľnohospodárskeho využitia je charakteristické veľmi nízkou biodiverzitou s nedostatočným zastúpením pozitívnych prvkov krajinnej štruktúry. Výnimkou sú regionálne biocentrá Kamenný mlyn a Trnavské Rybníky – chránené územia štvrtého stupňa.

7. Rastlinstvo a živočíšstvo – Na juhozápad od mesta sa nachádza chránený areál trnavských rybníkov - Kamenný mlyn. Tu sa sústreďuje najviac rastlinstva a živočístva. Rozprestiera sa na ploche 38 ha.
Vyskytuje sa tu 191 druhov vtákov. V potoku žije jalec hlavatý a hrúz škvrnitý. V rybníkoch sa chovajú kapry obyčajné určené na výlov. Do vody sú nasadené aj šťuky a najväčšia ryba nižinných vôd sumec veľký. V lokalite nežije veľa cicavcov. Vyskytujú sa iba drobné druhy. Veľmi hojnú sú tu hlodavce. Na miestach, kde kvitnú rastliny lieta rôzny hmyz. Najznámejší zástupcom tejto triedy sú motýle.
Starý park je prevažne listnatý. Zo stromov tu majú najväčšie zastúpenie topole a javore. Z ovocných stromov sa tu vyskytujú jabloň, čerešňa, orech, lieska a slivka. Dno starých vypustených rybníkov tvorí lesostep. Rastú tu rôzne kríky a medzi nimi sa vyskytujú mnohé kvitnúce rastliny.

8. Obyvateľstvo – V období rokov 1970 až 1991 sídlo Trnava zaznamenalo dynamický nárast počtu obyvateľov. Priemerný ročný prírastok dosiahol 1164 obyvateľov. Pozitívny vývoj vyplývajúci z priaznivej vekovej skladby obyvateľstva sa však v uplynulom desaťročí zmenil. Priemerný prírastok v prvej polovici klesol na cca. 281 obyvateľov a v druhej dokonca na 94 obyvateľov. Tento proces má však celoslovenský charakter, ktorý vyplýva zo zmeny vekovej štruktúry obyvateľstva a z nových modelov demografického správania mladej generácie po roku 1989.
Možno predpokladať, že rast obyvateľstva prirodzeným prírastkom bude minimálny. Demografický rozvoj mesta by sa dal zabezpečiť zvýšenou migráciou.

9. Zamestnanosť a nezamestnanosť – Z 70286 obyvateľov mesta je 36731 ekonomicky aktívnych. V meste došlo k miernemu zníženiu zamestnanosti. Z hľadiska odvetví ekonomických činností najvyšší podiel zamestnanosti pripadal na odvetvie priemyslu 35,7%, a to aj napriek uzavretiu podniku TAZ. Stabilnými subjektami v zamestnanosti sú predovšetkým veľké podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ako Sachs, Swedwood, Sony, Skloplast, ale i novovzniknuté podniky Invensys a Boge. Najvyšší nárast zamestnanosti sa prejavil v odvetví obchodu – Tesco, Kaufland a Delvita.

V najbližšej budúcnosti môžeme predpokladať nárast zamestnanosti, hlavne po spustení prevádzky podniku Pegeut.

Vývoj zamestnanosti podľa sektorov ekonomickej činnosti

Sektor 1996 1997 1998 1999
Primárny 2,4% 3,2% 2,2% 2,1%
Sekundárny 36,5% 43,4% 43,3% 43,2%
Terciárny 31,1% 53,4% 54,5% 54,7%
Spolu 36939 27977 37145 36668

Nezamestnanosť

% 1997 1998 1999 2000 2001
Okres 9,51 9,65 13,98 12,08 12,71
Kraj 11,48 12,51 16,28 14,89 15,51
SR 12,48 15,62 19,18 17,88 18,63

Počet nezamestnaných na 1 voľné pracovné miesto

1997 1998 1999 2000 2001
Okres 21,67 21,03 54,90 69,25 58,36
Kraj 20,00 29,00 71,25 70,14 59,31
SR 18,00 38,56 93,75 84,05 42,15

10. Hospodárstvo – Región Trnava dosahuje 44% priemeru HDP na obyvateľa štátov Európskej únie. Je poľnohospodársko – priemyselnou oblasťou. Štruktúra priemyselných podnikov je rozmanitá. Trnava má rozvinutý predovšetkým strojársky a kovospracujúci, elektrotechnický, energetický, chemický a potravinársky priemysel. Od roku 2005 pribudne ešte automobilový priemysel. Všetky tieto odvetvia sa rozvíjajú a majú predpoklady ďalej rásť.
Mesto Trnava venuje pozornosť rozvoju priemyselných parkov v lokalitách Medziháj, Zeleneč a Zavar, ako perspektívnym územiam pre podnikanie v regióne.

Významné podniky v meste Trnava nad 100 zamestnancov:
ŽOS (1330); Skloplast Trnava (1280); SONY Slovakia (1202); Sachs Slovakia (742); JEDNOTA (580); SPARTAN Trnava (560); I.D.C. Holding Figaro (491); Punch Products Trnava (480); Tesco stores SR (450); Zlievareň Trnava (410); BOGE Slovakia (370); Menzolit – Fibron (360); Trnavská spoločnosť (305); Semat (290); SAD (290);
Tatrachema (280); Sibamac (280); Západoslovenská energetika (220); AJ-Produkter (195); Sempol Holding (170); Trnavská nákladná automob. doprava (162); Agrostav (150);
TOMA (140); Danone (110); Esperia - Horden (100)

11. Školstvo a vzdelávanie – Trnava pokračuje vo svojej tradícii „mesta vzdelanosti“ od vzniku Trnavskej univerzity až po súčasnosť. Príkladom je štatistický údaj o počte absolventov VŠ, SŠ a ZŠ v roku 2000: spolu 5 269, z toho 2 654 stredných škôl (3 gymnáziá, 6 stredných odborných škôl, 5 stredných odborných učilíšť s maturitou i výučným listom)
a 1 673 vysokých škôl.
V Trnave sa nachádzajú 3 vysoké školy: Trnavská univerzita; Materiálno-technologická fakulta STU v Trnave; Univerzita sv. Cyrila a Metoda.

12. Kultúra – Od roku 1991, kedy zaniklo Mestské kultúrne stredisko, vznikol na Mestskom úrade v Trnave referát kultúry. Ten pripravuje, organizuje a zabezpečuje podujatia, ktoré neodmysliteľne patria ku kultúrnemu životu mesta.
Významnejšie kultúrne podujatia:
Lumen – medzinárodný festival gospelovej hudby
Trnavská hudobná jar – cyklus koncertov vážnej hudby
Medzinárodná súťaž Mikuláša Schneidera-Trnavského
Trnavské kultúrne leto
Trnavská brána – medzinárodný folklórny festival
Trnavské organové dni
Dobrofest – medzinárodný hudobný a tanečný festival
Tradičný trnavský jarmok
Trnavské dni
Trnavské zborové dni – medzinárodná prehliadka speváckych zborov
Trnavská hudobná jeseň – cyklus koncertov vážnej hudby
Vianočné trhy – trhy spojené s bohatým kultúrnym programom.