Úvod

Dažďové pralesy hoci nepatria ešte medzi stránky červenej knihy, takýchto pralesov čoraz väčšmi ubúda. Husté a vlhké lesy sa vyskytujú najmä v okolí rovníka, kde nikdy nie je zima a tak rastlinám nič nebráni v bujnom raste. Najznámejší z nich je Juhoamerický dažďový prales v povodí Amazonky. Definícia dažďový prales je definovaný ako nepreniknuteľná spleť listov a lián, dusné ovzdušie presýtené vlhkosťou a v oživenom pološeru tisíce znepokojivých zvukov. V týchto dažďových pralesoch žije nepredstaviteľné množstvo rozmanitých a zaujímavých druhov živočíchov. V oblastiach vzdialených od rovníka sa nachádzajú dažďové lesy mierneho pásma, ktoré vznikajú hlavne tam, kde morské vetry prinášajú dostatok zrážok.
Za tri najväčšie svetové oblastí dažďových pralesov sú považované – Afrika, juhovýchodná Ázia a Južná Amerika. Najznámejší z nich je Juhoamerický dažďový prales v povodí Amazonky. Neustále však miznú veľké oblasti lesov. Niektoré sa spaľujú, aby sa získalo viac pôdy pre poľnohospodárstvo, iné sa vyrubujú pre ťažbu vzácneho dreva napr. eben alebo mahagón. . Veľké oblasti boli odlesnené aj kvôli pestovaniu kaučuku, kávy, banánov a cukrovej trstiny, no aj kvôli potravinám pre dobytok, či ťažbe nerastných surovín. Dažďové pralesy pomáhajú regulovať podnebie a zrážky na Zemi. V osemdesiatych rokoch sa zničilo vyše 10% dažďových pralesov. Okrem účinkov na podnebie a
atmosféru spôsobuje vypaľovanie lesov aj úhyn mnohých živočíchov. 25% liekov využíva rôzne zložky z dažďových pralesov. Je pravdepodobné, že sa budú využívať aj pri liečení AIDS a rakoviny. Plochy týchto lesov sa neustále zmenšujú a preto vznikli už v minulosti mnohé organizácie, ktoré sa tieto lesy snažia chrániť. Každým rokom čoraz intenzívnejšie.
Cieľ práce:
Cieľom mojej práce je upozorniť svoje okolie na dôležitosť dažďových pralesov a v prípade použiť moju tému ako učebnú pomôcku a možno mi časom poslúži aj pre moje budúce povolanie. Metodika:

1. Najskôr som si vyhľadal príslušnú literatúru k vybranej téme.

2. Po zhromaždení literatúry som ju najskôr preštudoval, potom som z nej vybral

dôležité údaje.

3.

Po dôkladnom preštudovaní literatúry som pristúpil k samotnému písaniu.

1. Charakteristika a využitie dažďových pralesov

Tropické dažďové lesy ( známe tiež pod názvom džungľa alebo prales ) sú
pokryté najhustejšou a najbujnejšou vegetáciou, s akou sa môžeme na našej planéte stretnúť. Po dobu roku sa takmer podmienky v džungli nemenia. V tropických dažďových pralesoch sú priemerné ročné teploty v rozmedzí 24 – 28°C a miernym výkyvom teplôt 2 - 8 °C. V rovníkovej oblasti je množstvo slnečného svetla a dĺžka dňa je prakticky stále rovnaká. Pre tieto oblasti je charakteristická vysoká teplota a vlhkosť vzduchu ( 90% ), často sú potom silné dažde a búrky. V tropických dažďových lesoch sa rozoznávajú prakticky len dve ročné obdobia a to: suchšie, keď prší len občas a dažďové, keď silno prší celé týždne nepretržite. Každoročne spadne v tropickom dažďovom pralese 3000 – 4000 mm zrážok a ročne dostávajú vlahy až 4000 – 8000 mm. Dni a noci v trópoch majú rovnakú dĺžku ( 12 hodín ) a veľmi rýchlo sa tu stmieva a svitá. V džunglí povodí rieky Amazonky žije viac než 600 druhov vtákov a množstvo hmyzu, na tomto území sa to snáď nedá ani vyčísliť. Odborníci odhadujú, že sa na ploche jedného hektáru juhoamerickej džungle môže vyskytovať až 40 tisíc rôznych druhov hmyzu a ďalších bezstavovcov, ako sú napríklad pavúky alebo mnohonožky. Využitie dažďových pralesov sa v poslednom období spája predovšetkým s ťažbou vzácneho dreva a využívaním pôdy získanej po odlesnení na poľnohospodársku výrobu. Dôvodom je predovšetkým zisk, bez ohľadu na dôsledky. Tropické dažďové pralesy majú však aj iné využitie. Bohatstvo tropických pralesov by sme si mali uvedomiť vždy, keď navštívime lekáreň. Pravdepodobnosť, že náš liek bol vyrobený z rastlín tropického pralesa je 25%. Môže to byť antibiotikum, diuretikum, liek proti bolesti alebo len obyčajné kvapky proti kašľu. Aby sme si mohli doceniť bohatstvo týchto rastlín stačí, keď si uvedomíme, že ročný obrat tohto využitia vo farmaceutickom priemysle v celosvetovom meradle sa odhaduje na 30 miliárd dolárov. Človek sa naučil z pralesa brať a nič nevracať.

Príkladom bezohľadnosti niektorých

krajín, ktoré čerpajú z dažďových tropických pralesov je farmaceutická spoločnosť, ktorá vynaložila mnohomiliónové investície na pestovanie madagaskarského bavlníka, z ktorého sa vyrábajú lieky na boj proti Hodkingovej chorobe, leukémii. Rastlina sa pestuje na komerčnom základe už v niekoľkých krajinách, ale Madagaskar, z ktorého rastlina bola prvýkrát dovezená dostal veľmi málo.
Antikoncepčné pilulky sa pôvodne vyrábali z divoko rastúceho jamu v mexických lesoch a teraz používané pilulky vyrábame z lesnej rastliny, ktorá rastie na západe v Afrike. Národný ústav pre boj s rakovinou tvrdí, že v tropických dažďových pralesoch môže byť najmenej 10 ďalších druhov, ktoré by sa mohli stať superhviezdami v boji proti rakovine. Tiež je nádej, že jedna z rastlín rastúcich v lesoch Queenslandu, by mohla byť použitá v terapií proti AIDS. 1.1 Najväčšie dažďové pralesy

Dažďové pralesy sa vyskytujú v troch hlavných oblastiach:

a) Oblasť povodia rieky Orinoko a rieky Amazon - je to najväčšia súvislá plocha na Stredoamerickej šiji. V malom množstve sa tiež nachádza na východnom pobreží
Brazílie. Dažďový prales môžeme nájsť aj na hranici Argentíny a Paraguaju.
b) Oblasť povodia riek Kongo a Niger a východné pobrežie Madagaskaru - prales obklopuje celý Guinejský záliv a pokračuje až k Vikrorinmu jazeru. Najmenej ovplyvnený prales je zatiaľ v povodí Konga, najviac je postihnutý prales v povodí Nigeru a v štátoch Sierra leone, pobrežie Slonoviny a v Ghane.
c) Oblasť Indomalajská - prales sa tu vyskytuje vo viacerých oblastiach, v Indií na západnom pobreží. Pralesy sa nachádzajú aj v monzúmovej oblasti a prechádzajú do povodia rieky Mekong, na Filipínach, Borneu a v Indonézií. Dažďový prales dosahuje až na východné pobrežie austrálskeho Queenslandu. 1.2 Dôležitosť dažďových pralesov

Tropické dažďové pralesy zasahujú do kolobehu vody a klimatickej harmónie Zeme, zadržiavajú nadmerné zrážky, sú zdrojom obrovského prírodného bohatstva, no napriek veľkej rôznorodosti druhov predstavuje prostredie s neuveriteľnou stabilitou a rovnováhou. Tiež významne chránia pred eróziou pôdy. Sú najdôležitejší ekosystém planéty. Sú domovom najrozmanitejších rastlín a zvieracích druhov. Pokrývajú iba 12% povrchu planéty. Pokrývajú horúce a vlhké prostredie, ktoré je mimoriadne vhodné pre rast tých najrôznejších foriem života. Pralesy sú najdôležitejší producent kyslíka a zachytávateľ jedovatého oxidu uhličitého.

Tieto všetky rastliny sú pľúca planéty. 2. Miznutie rastlinných a živočíšnych druhov

Čo je človek bez rastlín a živočíchov? Keby vymreli všetky zvieratá a rastliny, vymrelo by aj ľudstvo.
Dôvodom miznutia rastlín a živočíchov je celý komplex a zahrňuje to i vládu a súkromné a vojenské záujmy na úrovni jedného alebo mnoho národov. Rozvojové národy sa pozerajú na pralesy ako na zdroj ako získať kapitál a tak si zlepšiť celú situáciu. Nedávnymi odhadmi bolo zistené, že každý rok je zničených alebo vážne narušených 25 miliónov ha tropických pralesov. Obchodovanie s drevom je zodpovedné za približne 25% odlesnenia, komerčná ťažba dreva je po vypaľovaní najvýznamnejším faktorom ničenia tropických pralesov. Nátlak obchodovania s drevom je väčší než samotná oblasť, kde sú stromy zrezané, aby mohli cestami otvoriť pralesy. V mnohých zemiach so suchými tropickými pralesmi ako napr. v Afrike sa drevo používa na varenie alebo kúrenie. Táto problematika poukazuje na potrebu riešenia chudoby. Osud tropických pralesov často leží v rukách mocných cudzích spoločnosti, ktoré sa snažia čo najviac využiť to, čo leží pod stromami. Medzinárodné spoločnosti zrovnali pralesy so zemou k vôli ovociu, papieru a ťažbe surovín. takýmito spoločnosťami sú napr. Mitsubischi, Hyundai, Canon atď. K odlesňovaniu napomáha aj produkcia ilegálneho kokainu a opia.
Najbohatší život na planéte nájdeme v tropických pralesoch. Ničenie pralesov znamená aj ohrozenie živočíchov denne. Väčšina živočíchov v pralesoch sa prispôsobila životu na stromoch, napr. leňochody, ktoré používajú silné pazúry pri pohybe z konára na konár. Živočíchy sú ohrozované nielen výrubom pralesov, ale aj výskumami, ktoré sa robia na zvieratách, napr. šimpanzoch. Niektorí vedci sa zaoberajú vytváraním orgánov, ktorými by mohli plnohodnotne nahradiť pôvodné telesné orgány. Už v minulosti sa vďaka ním objavili účinné vakcíny proti detskej obrne a tuberkulóze.

3. Ochrana dažďových pralesov

Dažďové pralesy sú tou najkrajšou oslavou prírody, ktorá kedy zdobila tvár našej planéty. Ich biologická rozmanitosť je naozaj veľmi veľká. Nie sú len ozdobou prírody, ale aj živou súčasťou kultúr v mnohých krajinách. Napriek tomu veľa z nich je ohrozených.

Stratili sme už doposiaľ polovicu tropických dažďových pralesov. A rýchlosť odlesňovania sa v priebehu 90 rokov zdvojnásobila.
Najvýznamnejším dôvodom, prečo ochrana tropických dažďových pralesov je celosvetovým problémom a nutnosťou je skutočnosť, že s ničením pralesov súvisí globálny environmentálny problém - otepľovanie Zeme.
Objavuje sa dobrá správa na záchranu tropických dažďových pralesov. Je to návrh kampane na vysadzovanie stromov vo vlhkých trópoch , čo by mohlo značne zmierniť obsah CO2 v atmosfére. Určite nenájdeme lepšie prostredie na rast stromov, ako sú vlhké, teplé trópy. Iba jediný hektár tropického pralesa dokáže vstrebať za rok až 10 ton uhlíka. Táto kampaň by si vyžadovala za 10 rokov náklady asi 80 miliárd dolárov. Finančné náklady by mohli znášať priemyselné krajiny, pretože práve oni sú zodpovedné za stav aký práve je. Nemali by sa začať vysádzať stromy v jednej oblasti a v druhej veselo pokračovať s výrubom. Práve preto by sa k tomu malo pristupovať s dôrazom a všade nielen na niektorých územiach. Tropické dažďové pralesy majú doposiaľ nádej v niektorých krajinách, ako na Filipínach, Thajsku a v Indií, kde bolo odlesňovanie vyhlásené za národné ohrozenie. Tiež Brazília, kde bolo odlesňovanie v posledných rokoch veľmi veľké, urobila kroky, aby zabránila vyklčovaniu. Ešte ďaleko lepší je rozvoj skupín občianskych aktivistov v krajinách s tropickými lesmi. Záver

Fakty nie sú povzbudivé. V súčasnosti je nenávratne stratených viac ako dve tretiny tropických dažďových pralesov. Faktom tiež je, že tento problém sa netýka len krajín, kde sa tropické dažďové pralesy rozprestierajú, ale nás všetkých - celého ľudstva. Tempo ničenia pralesov je veľmi rýchle a prírodné bohatstvo nám mizne priamo pred očami. Prales sú pľúca a keď ich stratíme, čím budeme dýchať?
Možno dostaneme rozum a ešte zachránime, čo máme. Ak majú ďalšie generácie žiť a nie živoriť na tejto planéte, treba aspoň burcovať ku konaniu tých, ktorí musia a môžu niečo urobiť. Ja osobne si myslím, že Slovensko nemôže veľkou mierou pomôcť a zastaviť výrub tropických dažďových pralesov. Slovensko je malá krajina a rozvojové krajiny ani nevedia kto sme.

Jediné čo môžeme podľa mňa urobiť je, že sa môžeme aktívne začleňovať do organizácií, ktoré sú proti výrubu a podporujú ochranu tropických dažďových pralesov.
Každá krajina by mohla zakázať dovoz vzácnych drevín a výrobkov z nich, ako nábytok, parkety a to vrátane Slovenska. Európa vrátane Slovenska môže ísť vzorom aj v tom smere ako sa stará o svoje národné parky a územia a za porušenie zákona by malo dávať veľké pokuty, možno by sa aj ostatné krajiny mali uberať týmto smerom a začať chrániť aj to málo, čo im zostalo.
Takže nie Slovensko samostatne, ale celý svet môže zastaviť ničenie pralesov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk