Egypt - Gíza

V Gíze, ležiacej v strede plochej púšte osem kilometrov od Káhiry, sa k nebu týcia tri velké pyramídy. Stoja nad komplexnom menších pyramíd a hrobov okolo. Blízko sa nachádza aj Velká sfinga. Tieto divy staroveku jestvujú už takmer 5000 rokov, ale až od 19. Storocia zacínajú archeológovia zistovat, ako a preco vznikli. Mesto Gíza sa rozkladá v dolnej casti nílskej delty, ktorá kedysi tvorila hranicu medzi Horným a Dolným Egyptom. Ked sa asi okolo roku 2925 pred n. l. obe královstvá spojili, novo vzniknutý egyptský štát si zriadil hlavné mesto v Mennofere (Memfida) na západnom brehu Nílu. To sa stalo domovom faraónov, ktorí krajine vládli takmer 3000 rokov v tridsiatich po sebe idúcich dynastiách. Tri velké pyramídy boli postavené v období štvrtej dynastie (asi 2575 - 2465 pred n. l.) Prvá v poradí a zároven najväcšia z nich, bola hrobka faraóna Chufewa. Ako druhú postavili strednú pyramídu. Je o cosi menšia a patrila Chufewovmu synovi Raachefovi. Tretiu, ovela menšiu pyramídu si dal postavit faraón Menkewré, Chufewov vnuk. Egyptania považovali faraónov za žijúcich bohov, ktorým je súdené sa po smrti pripojit k dalším uctievaným bohom. Niektorí bohovia, ako napríklad vládca mrtvych Usire a Anup - boh so šakalou hlavou, sa zúcastnovali súdu nad mrtvymi. Egyptský panovníci si stavali ,, príbytky smrti ", tvorené komplexmi podzemných chodieb, v ktorých bolo všetko potrebné na život po smrti, vrátane potravín, nádob a šperkov. Tieto hroby sú vhodne umiestnené skraja púšte na západnom brehu Nílu. Najstarší faraóni prvej a druhej dynastie si dávali budovat malé obdlžnikové hrobky zvané mastaby. Také sa našli v Sakkeáre, ležiacej západne od Memfidy, a v Abyde. Na nové riešenie- hrobku v podobe pyramídy - prišiel o sto rokov skôr, ako sa zacali stavebné práce na pyramíde v Gíze, faraón tretej dynastie Džóser. Táto prvá pyramída sa vypínala do výšky 60 metrov uprostred sakkárskej púšte. Mala šest stupnov a na rozdiel od všetkých predchádzajúcich stavieb bola obložená kamenom. Neskorší faraóni stavali pyramídy s hladkými stenami - napríklad Cervenú pyramídu v Dahcäre. Vrchol tohto výtvarného riešenia potom predstavujú práve mohutné pyramídy v Gíze. Obrovská Chufewova pyramída (jej vrchol dnes chýba) pôvodne siahala do výšky 146,6 metra. Je taká velká, že by sa do nej podla jedného odhadu vošlo naraz Westminsterské opátstvo, londýnska katedrála sv. Pavla, Chrám sv. Petra v Ríme a katedrály vo Florencii a v Miláne.

Vystavali ju z dva a pol milióna kamenných kvádrov s priemernou váhou dve a pol tony. Kvádre spájali bez malty a priliehajú k sebe tak tesne, že - ako poznamenal britský egyptológ Flinders Petrie (1853-1942) spojom by sa nepretiahla ,,ihla ani vlas”. Táto monumentálna stavba sa budovala asi 30 rokov a nie je len obdivuhodným stavitelským výkonom. Vyžadovala si dopravu vela materiálu a úcinnú organizáciu približne stotisíc mužov. Väcšina kamena pochádza z miestnych lomov, ale vápencové obklady sa museli privážat z Tury, vzdialenej 13 kilometrov na východnom brehu Nílu. Ružová žula, použitá na obloženie pohrebnej komory, sa zasa musela dopravit z juhu, z Asuánu. Prvýkrát od staroveku do Chufewovej hrobky vstúpili ludia v 9. Storocí na príkaz bagdadského kalifa Ma’amuna, ktorý dúfal, že tu nájde poklad. Jeho ludia vnikli dovnútra severnou stenou a napokon sa dostali až do pohrebnej komory. Tam však nijaký poklad ani iné cennosti nenašli. Archeológovia si dosial lámu hlavu preco bola už vtedy hrobka prázdna, ked neexistujú nijaké dôkazy, že by bola predtým vykradnutá.
Týmto severným vchodom dnes do pyramídy stoja hrobky Chufewových hodnostárov a príbuzných. Nachádzajú sa tu aj mastaby a malé jamy, v ktorých boli kedysi uložené lode. Vykrádac hrobov však obsah jám rozkradli už v staroveku. Roku 1954 boli v piesku na južnej strane pyramídy objavené rozobraté casti velkej lode. Ich poskladanie trvalo 10 tokov. Je možné, že lod slúžila za Chufewovho života ako reprezentacné plavidlo.
Dokonalá orientácia Velkej pyramídy, ktorej štvorcová základna leží takmer presne v smere sever - juh a východ - západ, a rôzne mystické interpretácie rozmerov pyramídy viedli k niektorým podivným teóriám o zmysle týchto stavieb. Niekolko britských astronómov 19. Storocia tvrdilo, že pyramídy vznikli ako observatóriá a mohli vraj slúžit ako slnecné hodiny. Astronóm Charles Piazzi Smith na základe rozmerov pyramíd ,,dokázal”, že sú dielom božím, výtvorom ,,božského geometra na nebesách”, a že je v nich zakódovaný dátum druhého príchodu Krista. Iní pyramídológovia a nazdávajú, že tieto stavby postavili návštevníci z vesmíru. Archeologické a literárne doklady naznacujú, že sa pyramídy stavali na uctenie pamiatky mrtvych faraónov, neboli však nevyhnutne ich hrobkami. Pyramídy a dalšie mohli tiež slúžit ako sídla ka, inác povedané ducha, v ktorého posmrtnú existenciu starí Egyptania verili. Rimania neskôr pyramídy kritizovali ako prejav okázalej márnivosti. Plinius Starší (23 - 79 n.

l.) ich nazval ,,márnivými a bláznivými stavbami, ktorými králi vystavujú na obdiv svoje bohatstvo”. Nemohol však predvídat, že práve svojou pompéznostou naplní Velká Chufewova pyramída sen svojho tvorcu o nesmrtelnosti: vdaka nej sa nestratilo z pamäti sveta jeho meno už takmer pättisíc rokov.