Ukrajina

1. Základné informácie

Rozloha 603.700 km
Počet obyvateľov 48.965.000
Hustota zaľudnenia 85 obyvateľov km²
Hlavné mesto Kyjev
Národné parky Karpatský národný park, Šacké jazerá
Štátne zriadenie Prezidentská republika
Vyhlásenie nezávislosti 24. August 1991

2. Hranice
Ukrajiny zaberá najväčšiu časť východoeurópskej nížiny medzi Bieloruskom, Ruskom, Moldavskom, Rumunskom, Maďarskom, Slovenskom a Poľskom. Najdlhšiu hranicu má s Ruskom (1.576 km) a ďalej nasledujú Moldavsko (939 km), s Bielorusko (891),s Rumunsko (531 km), s Poľsko (428 km),s Maďarsko (103 km) a so Slovensko (90 km). Na juhu tvorí prirodzenú hranicu dlhú 2.782 km Čierne a Azovské more. 3. Regióny Ukrajiny
Územie Ukrajiny sa delí na 24 oblastí, ktorých strediskami sú spravidla miestne metropoly: Vinica, Dnepropetrovsk, Volynsk, Doneck, Žitomir, Zporižžja, Ivano-Frankivsk, Kyjev, Kirovohrad, Luhansk, Ľviv, Mykolaiv, Odessa, Poltava, Rovno, Sumy, Ternopyľ, Charkiv, Cherson, Chmelnyck, Čerkassy, Černihivsk, Užhorod a Černivci. Samostatným celkom je autonómna Krymská republika s výraznou ruskou menšinou. Mimo oblastného členenia sú hlavné mestá republík- Kyjev a Sevastopoľ. Najväčším mestom Ukrajiny je Kyjev s 2 852 673 obyvateľmi (1999). Ďalšími významnými mestami sú: Charkiv (1.621.600), Dnepropetrovsk (1.200.000), Doneck (1.430.000), Odessa (1.100.000), Zaporožžje (900.000), Ľviv (810.000), Krivij Rih (730.000). Najväčším oblastným centrom je Kyjev a najmenším Poltava, ktorý má približne 10x menej obyvateľov a nie je ani najväčším mestom oblasti. Je však 1000 ročným národným centrom a, podobne ako Zaporižžja, je to mesto kde ukrajinská vlajka visí z takmer každého domu. 4. Obyvateľstvo Samotných Ukrajincov je iba 74 % a najväčšou menšinou je ruská s 22%. Naviac ruská populácia je sústredená na Kryme a v Kyjeve čo je zdrojom výrazného napätia medzi Rusmi a Ukrajincami. Ďalšími významnými menšinami sú bieloruská , židovská , moldavská, tatárska, rumunská a grécka.
Demografická štruktúra Ukrajiny sa po páde komunistického režimu a rozpade sovietskeho Zväzu výrazne zmenila.
Väčšina Ukrajincov žije v mestách. 50% obyvateľstva pracuje v službách a asi tretina v priemysle. V poľnohospodárstve pracuje až 20%.Najviac obyvateľov žije v priemyselnej oblasti. 5.

Povrch Ukrajiny
Povrch Ukrajiny je v prevažne rovinatý, vrchy sa dvíhajú len na západe a juhu krajiny. Na západe je výbežok Karpatov s najvyšším vrchom Ukrajiny Hoverlou (2.061 m) a na juhu Krymské hory s najvyšším vrchom Roman-Koš (1.546m) Zvyšok krajiny vypĺňa rozľahlá Východoeurópska nížina s malými pahorkatinami. Naprieč krajinou preteká rieka Dneper. Preteká aj cez hlavné mesto Kyjev. 6. Poľnohospodárstvo Ukrajiny
Vo vnútrozemných nížinách veľkú časť Ukrajiny tvoria úrodné černozeme, predpoklad kvalitného poľnohospodárstva. Podiel ornej pôdy je asi 55%.Výnosy z poľnohospodárstva sú nižšie ako v iných oblastiach sveta a takýmito pôdami. Napriek tomu, že na Dnepri sú 4 obrovské vodné nádrže (najväčšia Kremenčuhská 2250 km²), úroveň zavlažovania je nízka. Napriek tomu je však Ukrajina potravinovo sebestačná a exportuje veľké množstvá pšenice, repy olejnej, slnečnice, zemiakov kukurice, cukrovej repy aj na zahraničné trhy. Tieto plodiny sú aj najpestovanejšie plodiny na Ukrajine.
V západnej časti krajiny prevláda chov dobytka, predovšetkým kráv a kôz, ktorý spása pasienky na karpatských svahoch. Celkom inak sa orientuje poľnohospodárstvo juhu. Vďaka vlhkému subtropickému podnebiu sa vynikajúco darí viniču, slnečnici a tabaku. Krymské víno sa predáva po celej Ukrajine a je známe aj na Slovensku.




7. Priemysel Ukrajiny
Ukrajinský priemysel je založený na nerastných surovinách. Keďže donecká panva má kvalitné čierne uhlie a v okolí Krivého Ryhu sa ťažia milióny ton železnej rudy. V okolí mesta Nikopoľ sa ťaží mangánová ruda, v takom množstve, že ¾ produkcie, ktorá sa tu vyťaží sa vyváža.
Vysoká koncentrácia surovín sa stala základom pre vznik jednej z najväčších priemyselných oblastí sveta. Jeho hlavnými centrami sú Dneprodzežinsk, Krivij Rih, Dnepropetrovsk, Nikopoľ, Zaporižžja, Doneck, Makajevka a pri Azovskom mori Mariupoľ.
Na hutníctvo nadviazalo ťažké strojárstvo s výrobou zariadení pre bane, hutnícke závody a energetiku, ďalej výroba lodí, lokomotív, vagónov, lietadiel, autobusov, traktorov aj automobilov. Pochopiteľne pre poľnohospodárstvo je dôležitá výroba kombajnov.
Podstatný aj chemický priemysel, ktorý ma dostatok surovín a sústredí sa na výrobu umelých hnojív v mestách Gorlovka, Vinnica, Odessa a Stebnik. Kvalitné lieky sa vyrábajú v Kyjeve, Charkive a Ľvive. Významnou a najziskovejšou časťou Ukrajinského priemyslu je vojenská výroba.

Poloha veľkých zbrojárskych fabrík bola ešte donedávna prísne utajovaná.
Najväčším ukrajinským zbrojárskym centrom je Kyjev, kde sa okrem rakiet zem-zem, zem-vzduch a vzduch-vzduch vyrábajú aj lietadlá a riečne lode prispôsobené vojenským požiadavkám.
Rakety sa montujú aj v Dnepropetrovku a Pavlohrade. V Charkive je najdôležitejším sektorom výroba tankov, MCV (pancierované transportéry) a montáž lietadiel. Motorom priemyslu je samozrejme výroba elektrickej energie. Napriek tomu, že Ukrajinská vláda investuje na výstavbu ekologických vodných elektrární a ich ročná produkcia dosiahla 16 bil kWh čo je asi 10% ročnej produkcie Ukrajiny. Jadrová energia sa podieľa na celkovej výrobe približne 43%. Tepelné elektrárne sa teda podieľajú na výrobe zvyšnými 47%. Alternatívne zdroje sa nepodieľajú na výrobe el. energie viac ako 0,1% teda nie sú nijako významné pre Ukrajinský priemysel.


8. Životné prostredie
Ukrajinské životné prostredie najviac utrpelo po katastrofe v Černobyľskej jadrovej elektrárni v apríli 1986. zároveň Ukrajina má najzelenšie a najzdravšie mestá v Európe. Kyjev dokonca vedie svetový rebríček v počte metrov štvorcových zalesnenej plochy na osobu. V Kyjeve ich na jednu osobu pripadá až 214m.(v Bratislave 52m na osobu)
Rádioaktívne zamorenie je však v okolí Černobyľu stále výrazné. Oblasť so zamorením je však uzavretá, a nižšia radiácia môže ohroziť ľudské zdravie až po rokoch života v takejto oblasti. Životné prostredie sa zlepšilo vďaka úpadku priemyselnej produkcie. Zakarpatské lesy sa s čistotou ovzdušia môžu porovnávať s tundrou alebo nórskymi lesmi. Od roku 1952 je veľká časť Karpát vyhlásená za Karpatský národný park. Ďalším národným parkom sú Šacké jazerá známe svojou neuveriteľnou čistotou.
Najhoršie sú na tom samozrejme veľké mestá- Kyjev, Charkiv, Odessa.. Predovšetkým Odessa trpí priemyselnými odpadmi, ktoré sa vylievajú do mora a odradzujú turistov od návštev tohto historického mesta.
Životné prostredie Ukrajiny je veľmi špecifické. Od priaznivých podmienok v Karpatách po opačný pól v doneckej panve.