Egypt

Egyptská arabská republika
Gumhúríját Misr al-Arabíja

Rozloha: 997 739 km2 (rozloha Slovenska je 4,9 % z rozlohy Egypta) ( 1 001 450 km2 )
Počet obyvateľov: 62 931 000 ( počet o. Slovenska je 8,73 % z počtu o. Egypta)
Hustota zaľudnenia: 63 obyvateľov/km2 (o 37 % menšia ako hustota zaľudnenia Slovenska)
Priemerná dĺžka života: Muži: 65 rokov
Ženy: 62 rokov
Celkovo: 64 rokov
Hlavné mesto: Káhira 12 000 000 obyvateľov
Iné významnejšie mestá: Alexandria 3 517 000
Gíza: 2 156 000
Subrá al-Chejma: 811 000
Port Said: 460 000
Mahalla al-Kubra 385 000 obyvateľov
Úradný jazyk: arabčina
Mena: 1 egyptská libra = 100 piastrov
Nezávislosť získaná 28. 2. 1922 ( Egypt bol britská kolónia )
Náboženstvo: Islam: 94 %
Kresťanstvo 6 %
Etniká: Egypťania, Beduíni, Berberi: 99 %
Gréci, Núbijci, Arméni + ostatní Európania: 1 %

Egypt zaberá severovýchodný okraj Afriky priam tam, kde sa stretáva Európa, Afrika a Ázia, teda i kultúry troch rôznych svetov. Zo severu susedí Egypt so Stredozemným morom, na východe s Červeným. Táto pozícia umožňovala vždy dobré spojenie s mnohými krajinami sveta. Egypt susedí s Líbyou, Sudánom a Izraelom.
Poloha: 32° - 22°s.z.š.
25°- 35° v.z.d. Život dáva Egyptu rieka Níl, ktorej údolie sa ťahá cez celý Egypt od severu na juh a rozdeľuje Egypt na dve časti: Východnú vypĺňa kamenistá Arabská púšť, na západe Líbyjská púšť. Údolie Nílu je široké len 8 – 16 km, ale v Egypte dlhé 1200 km. Delta Nílu je široká asi 250 km. ( ! )
Níl napája sieť zavlažovacích kanálov a pri vysokých teplotách, ktoré Egypt dosahuje, je možné zbierať úrodu tri razy za rok. Egypt mal problémy so suchom, tak v rokoch 1960-1970 za pomoci ZSSR vybudoval v hornej časti Nílu Asuánsku priehradu. Hrádza je 111 m vysoká a vytvorila obrovské, 550 km dlhé jazero, ktoré siaha až do Sudánu. Egypt má tak veľké zásoby vody a ešte aj vyrobí veľa lacnej elektrickej energie. Hospodárstvo:
- je v kríze
Zdroje príjmov:
1.ROPA
- veľké bohatstvo Egypta.
- veľa vrtných veží
- donedávna – Egypt ťažil 45 mil. ton ropy ročne. Časť z nej sa spracováva vo vlastných rafinériách a petrochemických závodoch. Väčšia časť sa však vyváža a tak ropa a výrobky z nej tvoria 50 % egyptského vývozu ––– čiže zahraničný obchod Egypta je veľmi závislý na rope.

Najvýznamnejšími obchodnými partnermi Egyptu v importe i exporte, sú štáty EU, USA a Japonsko. V posledných rokoch dopyt po rope klesol, klesli ceny, teda i príjmy.
2.SUEZSKÝ PRIEPLAV
- Pred rokom 1869 sa loďou z Európy do Indie, Číny či Japonska dalo dostať len oboplávaním celej Afriky. V roku 1869 sa po desiatich rokoch budovania dokončil 195 km dlhý a minimálne 6 m hlboký ( na niektorých miestach i hlbší ) Suezský prieplav, ktorý spojil Stredozemné a Červené more. - Projektantom prieplavu bol Francúz Ferdinand Marie Vicomt de Lesseps. - Odvtedy čo bol kanál postavený ho niekoľkokrát rozšírili a prehĺbili a to priamoúmerne s tým, ako sa zväčšovali námorné lode. Cesta do Indie sa tým skrátila o 10 000 km. - Za možnosť plávať prieplavom lode museli platiť. Najskôr Francúzom, potom Britom a od roku 1956, kedy Suezský kanál znárodnil egyptský prezident Násir, poplatky šli Egyptu. Keďže lodná doprava rástla, rástli i poplatky. - Prívod peňazí zo Suezského prieplavu zablokovali vojny, ktoré vypukli. Roku 1973 egyptsko-izraelská, v rokoch 1980 – 1988 iránsko-iracká a napokon roku 1990 iracko-kuwajtská. Suez bol dlho zablokovaný, kanál neudržiavaný a neprehlboval sa ani nerozširoval, čo bol veľký problém pre stále sa zväčšujúce lode. Dnes Egypt prehlbuje kanál tak, aby tadiaľ mohli prechádzať lode s hmotnosťou 350 000 bruttoton ( doteraz mohli vyplávať lode len do 150 000 bruttoton. 3.CESTOVNÝ RUCH
- milovníkov histórie z celého sveta lákajú egyptské pamiatky. V roku 1992 navštívilo Egypt vyše 3 000 000 turistov, ktorí tam nechali 2 mld. amerických dolárov. - Avšak v roku 1992 sa všetko pokazilo. Objavili sa prvé teroristické útoky na turistov. V roku 1994 prišiel o život pri takomto útoku nemecký turista. Táto udalosť znamenala pokles príjmov z cestovného ruchu takmer o polovicu.

Medzinárodné organizácie, ktorých členom je Egypt:

ABEDA, ACC, ACCT, AfDB, AFESD, AG, AL, AMF, APPA, BSEC, CAEU, CCC, EBRD, FAO, G-15, G-19, G-24, G-77, IAEA, IBRD, ICAO, ICC, ICRM, IDB, IFAD, IFRCS, IJO, ILO, IMF, IMO, INMARSAT, INTELSAT, INTERPOL, IOC, IOM, ISO, ITTO, ITU, NAM, OAPEC, OAS, OAU, OIC, PCA, UN, UNCTAD, UNESCO, UNIDO, UPU, UNRWA, WFTU, WHO, WIPO, WMO, WToO, WTrO.