Orava leží v severozápadnej časti Slovenska pri štátnej hranici s Poľskom. Hraničný bod v katastrálnom území, obec Oravská Polhora je najsevernejším bodom Slovenska. Územie Oravy s rozlohou 1661 km2 patrí administratívne do Žilinského kraja a tvoria ho okresy Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín. Zo severu a z východu ho ohraničuje štátna hranica, na juhovýchode hrebeň Západných Tatier a na juhu hrebeň Chočských vrchov. Juhozápadnú hranicu Oravy tvorí najsevernejší výbežok Veľkej Fatry s vrcholom Šíp. Západná hranica vedie cez Veľký a Malý Rozsutec v Malej Fatre, pokračuje cez Púpový vrch v Kysuckej vrchovine a končí sa na styku Kysuckých a Oravských Beskýd na slovensko-poľskej štátnej hranici.
Malebný kraj severného Slovenska je príťažlivý pre každého návštevníka. Uspokojí tak milovníkov historických a stavebných pamiatok, ako aj milovníkov prírodných krás a turistiky. Opisovaná oblasť sa vyznačuje pestrou paletou možností pešej i lyžiarskej turistiky. Náročnosť terénu z hľadiska fyzickej zdatnosti je rôznorodá. Najnáročnejší terén je v severnej časti Oravy – hrebeň Oravských Beskýd na pohraničí s Poľskom. V tejto oblasti sa nachádzajú aj dva najvyššie vrchy opisovanej oblasti – Babia hora 1 725 m a Pilsko 1 557 m, ktorých spoločným znakom je dostatok vody. V podhorskej lesnatej časti spôsobuje nepriepustnosť podložia vysokú hladinu spodnej vody, a tým značné zamokrenie terénu. S močariskami sa stretneme aj v nižšie položených častiach hlavného hrebeňa Oravských Beskýd. Oravské Beskydy sú síce veľmi lesnatou časťou Oravy, ale na ich hrebeni sa nachádzajú aj charakteristické hole (západne od Pilska). Čulejší turistický ruch je z poľskej strany, a tak na hraničnom hrebeni môžeme stretnúť častejšie poľsky hovoriacich turistov. Oveľa prístupnejšia a navštevovanejšia je Oravská Magura, ktorej hrebeň rozdeľuje Oravu na dve časti. Južná časť sa označuje ako dolná Orava, severná a juhovýchodná časť ako horná Orava. Pešie túry v tejto časti opisovanej oblasti sú menej náročné na telesnú zdatnosť, keďže sa Oravská Magura vyznačuje nie veľmi veľkou nadmorskou výškou – najvyšší vrch – Minčol dosahuje 1 396 m. n. m. a ďalší – Kubínska hoľa 1 346 m. n. m. Hrebene Oravskej Magury majú typický hôľny reliéf, porastený trávou a v hojnej miere čučoriedím. Zvláštnym úkazom sú pramene aj na hrebienku (zníženina v hrebienku na Kubínskej Hole). Svojrázny charakter má krajina medzi Oravskou Lesnou a Zázrivou.