Orava leží v severozápadnej časti Slovenska pri štátnej hranici s Poľskom. Hraničný bod v katastrálnom území, obec Oravská Polhora je najsevernejším bodom Slovenska. Územie Oravy s rozlohou 1661 km2 patrí administratívne do Žilinského kraja a tvoria ho okresy Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín. Zo severu a z východu ho ohraničuje štátna hranica, na juhovýchode hrebeň Západných Tatier a na juhu hrebeň Chočských vrchov. Juhozápadnú hranicu Oravy tvorí najsevernejší výbežok Veľkej Fatry s vrcholom Šíp. Západná hranica vedie cez Veľký a Malý Rozsutec v Malej Fatre, pokračuje cez Púpový vrch v Kysuckej vrchovine a končí sa na styku Kysuckých a Oravských Beskýd na slovensko-poľskej štátnej hranici.
Malebný kraj severného Slovenska je príťažlivý pre každého návštevníka. Uspokojí tak milovníkov historických a stavebných pamiatok, ako aj milovníkov prírodných krás a turistiky. Opisovaná oblasť sa vyznačuje pestrou paletou možností pešej i lyžiarskej turistiky. Náročnosť terénu z hľadiska fyzickej zdatnosti je rôznorodá. Najnáročnejší terén je v severnej časti Oravy – hrebeň Oravských Beskýd na pohraničí s Poľskom. V tejto oblasti sa nachádzajú aj dva najvyššie vrchy opisovanej oblasti – Babia hora 1 725 m a Pilsko 1 557 m, ktorých spoločným znakom je dostatok vody. V podhorskej lesnatej časti spôsobuje nepriepustnosť podložia vysokú hladinu spodnej vody, a tým značné zamokrenie terénu. S močariskami sa stretneme aj v nižšie položených častiach hlavného hrebeňa Oravských Beskýd. Oravské Beskydy sú síce veľmi lesnatou časťou Oravy, ale na ich hrebeni sa nachádzajú aj charakteristické hole (západne od Pilska). Čulejší turistický ruch je z poľskej strany, a tak na hraničnom hrebeni môžeme stretnúť častejšie poľsky hovoriacich turistov. Oveľa prístupnejšia a navštevovanejšia je Oravská Magura, ktorej hrebeň rozdeľuje Oravu na dve časti. Južná časť sa označuje ako dolná Orava, severná a juhovýchodná časť ako horná Orava. Pešie túry v tejto časti opisovanej oblasti sú menej náročné na telesnú zdatnosť, keďže sa Oravská Magura vyznačuje nie veľmi veľkou nadmorskou výškou – najvyšší vrch – Minčol dosahuje 1 396 m. n. m. a ďalší – Kubínska hoľa 1 346 m. n. m. Hrebene Oravskej Magury majú typický hôľny reliéf, porastený trávou a v hojnej miere čučoriedím. Zvláštnym úkazom sú pramene aj na hrebienku (zníženina v hrebienku na Kubínskej Hole). Svojrázny charakter má krajina medzi Oravskou Lesnou a Zázrivou.

Obe dediny oddeľuje výrazný, vo veľkej miere zalesnený hrebeň, ktorý v oblúku zo severnej strany a východnej strany vytvára kotlinu, orientovanú na juh a západ. V kotline na svahoch leží rázovitá obec Zázrivá s lazmi roztratenými po strmých grúňoch. Grúne sú extrémne strmé a napriek malej nadmorskej výške dodávajú okolitému kraju takmer vysokohorský ráz. Súvislý les na nich už nenájdeme, bol vytlačený do vyšších častí hrebeňa. Severná časť územia, zvažujúceho sa zo spomínaného hrebeňa k Oravskej Lesnej, je napriek ťažbe dreva ešte stále veľmi lesnatá. Lesy skresľujú morfológiu terénu, takže pri letmom pohľade na krajinu sa nepostrehnú menšie rokliny a brázdy. Bočné, málo výrazné rázsochy hrebeňov sú zdobené malebnými hoľami. Oravská Magura má krátke a nie príliš hlboké doliny, ktorými vedie málo turistických chodníkov. Chodníky vedú zväčša cez z údolia Oravy na hrebene cez pahorkatinu. Zariadenia cestovného ruchu sú sústredené väčšinou v doline rieky Oravy. Priamo v masíve horstva sa nachádza iba chata na Kubínskej holi, ktorá leží asi 800 – 1000 m pod hrebeňom Kubínskej hole na jej južnom svahu. Charakterom podobné Oravskej Magure sú Skorušinské vrchy. Tvorí ich vlastne jeden súvislý hrebeň, dlhý asi 25 km, ktorý najväčšiu nadmorskú výšku dosahuje na vrchu Skorušina 1314m. Hrebeň takmer súvisle stúpa od západu na východ ku Skorušine, z ktorej klesá do údolia Oravice. Svahy hrebeňa hlavne v nižších častiach sú zbrázdené korytami jarkov a potôčikov. Pekné smrekové lesy pokrývajú značnú časť pohoria, avšak na hrebeni sa striedajú s peknými malebnými hoľami. Hlavný hrebeň možno pohodlne prejsť za jeden deň. Sprístupnený je zo severnej a južnej strany niekoľkými turistickými chodníkmi. Dôležitými turistickými centrami gravitujúcimi ku Skorušinským vrchom sú Oravice, Trstená a Tvrdošín. Oravská vrchovina, ktorú od Skorušinských vrchov oddeľuje Studená dolina, dosahuje nadmorskú výšku okolo 100 m. Zbrázdení je množstvom dolín, ktoré oddeľujú nízke hrebene – čiastočne zalesnené alebo pokryté lúkami a pasienkami. Táto časť Oravy je veľmi prekrásna. Z väčšej časti sa však pre svoju malú nadmorskú výšku využíva na intenzívne poľnohospodárstvo. Zvlášť príťažlivá je malá náhorná plošina Svorad na rozhraní
chotárov Veľkého Borového a Malatinej. Nepriepustné podložie tu spôsobuje miestami zamokrenie. Veniec susedných zalesnených Chočských vrchov a vyčnievajúcich štítov Roháčov dodávajú tomuto kraju osobitý pôvab. Na plošine sa nachádzajú aj krasové javy.

Nad obcou Vyšný Kubín sa vypínajú dva mohutné skalné útvary – Tupá a Ostrá skala, chránený prírodný výtvor, z ktorých vrcholov je krásny výhľad na celú dolnú Oravu, ba i ďaleko za jej hranice. Pre Oravu je charakteristický vysoký úhrn zrážok, ktorý spolu s malým výparom a geologickým podložím môže spôsobiť aj na turistických chodníkoch rozbahnenie terénu. Týka sa to hlavne Oravských Beskýd. Aj keď nadmorské výšky hrebeňov a vrchov opisovanej oblasti nie sú veľké, predsa výhľady z nich potešia i tých najnáročnejších. Pilsko s Babou Horou svojou polohu umožňujú nahliadnuť do hornatej krajiny južného Poľska, posiatej roztratenými domami a samotami, ale i do takmer celej Hornej Oravy so svojimi dolinami, lesmi a poľami. Z otvoreného hrebeňa Kubínskej hole vidieť ako na dlani časť Oravskej kotliny, dolnú Oravu a samozrejme nepreberné množstvo vrchov Malej a Veľkej Fatry, Chočských vrchov, Roháčov i Nízkych Tatier. Skorušinské vrchy poskytujú detailnejší pohľad na Roháče s celým podhorím a v diaľke na Oravské Beskydy s Poľskom a kopcovitý okraj Oravy. Rekreačnému kúpaniu v letných mesiacoch sa možno oddávať na celom toku rieky Oravy, pretože v súčastnosti je jednou z najčistejších riek na Slovensku. V zimných mesiacoch si Oravu nemožno predstaviť bez lyžiarov. Po celom území Oravy je množstvo lyžiarskych vlekov. Tí, ktorých viac priťahuje bežecké lyžovanie, môžu využiť okrem prírodných terénov aj bežecké dráhy, prístupné verejnosti, v Dolnom Kubíne. Cieľom záujemcov o umeleckohistorické a stavebné pamiatky v opisovanej oblasti je v prvom rade Oravský hrad, čnejúci sa na 112 m vysokom skalisku nad riekou Oravou v Oravskom Podzámku. Pozornosť si zaslúžia i kaštiele a kúrie vo Vyšnom Kubíne, Leštinách, Jasenovej, Medvedí, ďalej drevené kostolíky v Istebnom, Leštinách a Tvrdošíne, ako i kamenný kostolík na vŕšku nad Vyšným Kubínom. Vo Hviezdoslavovom múzeu v Dolnom Kubíne sú sústredené okrem literárnych pamiatok P. O. Hviezdoslava aj jeho osobné predmety. V tej istej budove sídli i Čaplovičova knižnica. Mnohé kultúrne pamiatky sú vystavené v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne i v Oravskom vlastivednom múzeu na Oravskom hrade. Návštevníci Oravy by nemali obísť ani ostrov umenia vo vodnej nádrži Orava a pri potulkách pod Babou horou Hviezdoslavovu horáreň na Rovniach., ktorá je dejiskom básnikovho diela Hájnikova žena. Vďaka starostlivosti štátnej pamiatkovej správy a okresnej správy cestovného ruchu sa zachoval celý súbor pôvodných objektov ľudovej drevenej architektúry, hlavne v Podbieli a Srňacom. Dnes tieto objekty slúžia ako originálne ubytovacie zariadenia.

Pôvodné drevenice sa nachádzajú i v Zuberci, Habovke, Hladovke, Suchej Hore, Oravskej Lesnej, Zázrivej a ďalších oravských dedinách. Zachované objekty ľudovej architektúry možno zhliadnuť aj v Brestovej, kde oravská galéria zriadila múzeum oravskej dediny. Tu sa každorične usporadúvajú Podroháčske folklórne slávnosti.
V Orave žije približne 120613 obyvateľov. Dopravu na Orave zabezpečujú železnica a autobusové spojenie SAD, ktoré v miestach, kde je potrebné, plynule nadväzujú na železničnú dopravu.Do Zázrivej, východiská do Oravskej Magury, vedenie autobusová doprava z Dolného Kubína cez párnicu (kde je žel. stanica). Na okraji Zázrivej zastavuje aj diaľkový autobus Námestovo-Žilina. Dolným Kubínom prechádza železnica a hlavný cestný ťah v údolí Oravy, križujúci sa v Dolnom Kubíne s medzinárodným cestným ťahom spájajúcim Baltické a Jadranské more. Cestné i autobusové spojenie je aj s Vyšným Kubínom a Malatinou (východisko do Oravskej vrchoviny, Prosieckej doliny V Chočských vrchoch), Oravským Podzámkom, Námestovom, Trstenou, Oravskou Lesnou. S autokempingom Tília na Geceli (asi 3 km od Dolného Kubína) jestvuje cestné spojenie, ale autobus tadeto v súčasnosti nepremáva. Do Srňacieho, mestskej časti Dolného Kubína s ubytovacími kapacitami, vedie úzka asfaltová cesta, po nej buť pešo, alebo dopravou. Chatu na Kubínskej holi spája s Dolným Kubínom úzka horská asfaltová cesta. Strediská a objekty cestovného ruchu pri vodnej nádrži Orava ležia vedľa štátnej cesty Námestovo -Tvrdošín a majú husté autobusové spojenia. Jediné významnejšie turistické centrum v oblasti Babej hory - chatu Slaná voda - spája 5 Oravskou Polhorou asfaltová cesta udržiavaná i v zime.Všeobecne možno povedať, že cesty na Orave vedú do každej, i odľahlejšej dediny. Všetky majú tvrdý povrch, i mnohé lesné cesty, tie sú však pre verejnú dopravu uzavreté. Horská cesta spájajúca Oravskú Lesnú a Zázrivú má len štrkový povrch. V r. 1982-1983 ju rozsiahle zosuvy pôdy značne poškodili, takže na niektorých úsekoch nebola zjazdná pre motorové vozidlá. Dnes je už zrekonštruovaná.
Zemepisná poloha a nadmorská výška spôsobujú, že opisované územie leží zväčšej časti v chladnej oblasti. Iba dolina rieky Orava má o niečo teplejšie podnebie a patrí do mierne teplej oblasti. Najchladnejším mesiacom roka, ako všade na Slovensku je v dlhodobom priemere január a jeho priemerné teploty kolíšu od -4 °C do –7 °C n. m. Hoci výškové rozpätie je veľké, v teplotách vzduchu zimných mesiacov nie sú zvlášť veľké rozdiely.

Tento jav je charakteristický pre celé Slovensko a súvisí práve s veľkou členitosťou reliéfu, ktorá umožňuje v zime vznik teplotných zvratov-inverzií. Ťažší studený vzduch vypĺňa často i niekoľko dni kotliny a doliny a podmieňuje vznik hmlistého mrazivého počasia, zatiaľ čo vo vyšších polohách môže byť jasné a teplejšie počasie. Väčšiu závislosť teploty od nadmorskej výšky možno pozorovať v najteplejšom mesiaci roka -júli. V Oravskej Lesnej sa priemerná júIová teplota pohybuje okolo 15 °C ale na Babej hore okolo 10 °C. Priemerná ročná teplota vzduchu v závislosti od výšky klesá; 5 až 6 °C dosahuje v doline Oravy a Oravskej kotline, 4-5 °C v Oravskej Magure, 3-5 °C v Skorušinských vrchoch i Oravských Beskydách. O celkove chladnom podnebí opisovaného územia svedčí aj vysoký výskyt tzv. mrazových dni (s minimálnou dennou teplotou pod 0 °C) v roku, ktorých v nižších polohách býva priemerne 120-140 a v pohoriach 160-180, a nevysoký počet tzv. letných dní (s maximálnou dennou teplotou 25 °C a viac) - 20-30 v Oravskej kotline a doline Oravy, 0 vo vrcholových častiach Beskýd. Opisované územie sa vyznačuje nielen celkove studeným, ale aj značne vlhkým podnebím. Najsuchšia je Oravská kotlina. Výrazným vlhkým kútom je západná časť Oravskej Magury s úhrnom zrážok 1 000 až 1 200 i viac mm. Hlavný hreheň Oravských Beskýd, ako aj Skorušinské vrchy sú tiež známe bohatými zrážkami, ktorých ročný úhrn presahuje 1 200-1 400 mm. Najviac zrážok pripadá na júl, menej na zimné mesiace. Všeobecne sa dá konštatovať, že s narastajúcou nadmorskou výškou sa počet zrážok zvyšuje. Výnimku tu tvorí centrálna časť Oravskej kotliny, pretože leží v tieni vysokých pohorí. Oblasť sa vyznačuje aj dostatočne mocnou a dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou. Trvá od začiatku novembra do začiatku apríla v nižších polohách (kde dosahuje hrúbku okolo 60 cm) a od začiatku októbra do druhej polovice mája v najvyšších polohách (kde dosahuje hrúbku až 180 cm).
Vplyv klímy sa prejavil v jednotlivých geologických dobách - jej zmena /oteplenie, ochladenie/ viedla k veľkej migrácii živočíchov. Vytvorenie vodnej nádrže Orava spôsobilo zmenu pôvodných lúčnych spoločenstiev. Súčasne sa zaznamenal výskyt niektorých nových druhov rýb a vtákov. Zaznamenalo sa aj prvé zahniezdenie orliaka morského pri vodnej nádrži Orava. Živočíšstvo Oravy patrí do eurosibírskej podoblasti. Rôzne tvary reliéfu a značné rozpätie nadmorskej výšky spôsobili, že na území Oravy sa vyskytujú rôzne skupiny živočíchov.

V podhorskom stupni sa vyskytujú druhy, ktoré tu hniezdia /škovránok poľný, jarabica poľná/, ale aj druhy, ktoré tu nachádzajú potravu /dravce- jastrab obyčajný, myšiak hôrny, sokol- myšiar pustovka/. Veľmi pestré a pomerne početné je druhové zloženie živočíchov v oblasti poľných remízok, v krovinatých zárastoch, pozdĺž tokov a v ich brehových porastoch, ako aj v močaristých rašelinových biotopoch. V podhorskom pásme sú lokalizované hlavne ľudské sídla, kde sa z vtákov vyskytuje hlavne lastovička obyčajná, belorítka obyčajná, vrabec obyčajný, sýkorka veľká, hrdlička záhradná a z cicavcov kuna skalná, tchor tmavý, .. . Stupeň lesa je pomerne bohatý na živočíšne druhy. Typickými druhmi sú lesná, poľovná zver, sýkorky, ďatle, drozdy, pinky, hýľ obyčajný, stehlík čížavý, králik zlatohlavý, tetrov obyčajný, jariabok hôrny, hlucháň obyčajný, .. . V kosodrevinovom stupni sa končí rozšírenie lesných druhov a začína sa rozšírenie horských a vysokohorských druhov. Patrí sem ľabtuška vrchovská, vrchárka červenkavá. Prenikajú sem však aj druhy z nižších polôh, ako kolibkárik čipčavý, trasochvost biely, žltochvost domový, dážďovník obyčajný, .. . Za potravou do vegetačného stupňa zachádza z cicavcov i medveď hnedý, líška obyčajná, hranostaj obyčajný, lasica obyčajná, .. . Osobitosťou je vodná nádrž Orava poskytujúca vhodný biotop pre ryby, ale i pre vtáctvo. Medzi vtákmi sa nachádzajú i mnohé vzácne sťahovavé druhy. Významnú živočíšnu zložku predstavujú druhy bezstavovcov, najmä na močaristých a rašelinových biotopoch. Rašelinové a močaristé plochy sú vhodným biotopom aj pre viaceré vzácne a ojedinele sa vyskytujúce druhy plazov a obojživelníkov.
Najväčšiu časť plochy tu pôvodne pokrýval smrek, jedľa, borovica a buk. Intenzívnou hospodárskou činnosťou sa však lesné plochy narušili a premenili na smrekové monokultúry. Zvyšky pôvodných lesných porastov sa nachádzajú už len na malých plochách, na vyššie položených miestach alebo ako zákonom chránený porast. Na Orave možno vyčleniť tieto vegetačné stupne: stupeň pahorkatín, čiže kotlinový stupeň, podhorský stupeň, horský stupeň /až po hornú hranicu lesa/ a subalpínsky, čiže kosodrevinový stupeň, zaberajúci najvyššie oblasti Babej hory a čiastočne i Pilska. V lesnom spoločenstve má prevahu smrek, zväčša ako monokultúra. Jedľa biela, vytvárajúca zväčša porasty s bukom a smrekom, je o niečo hojnejšie zastúpená len v oblasti Oravskej Magury. Smrekovec opadavý, borovica resp. borovica sosna a borievka sibírska sa vyskytujú v oblasti Babej hory a Pilska. Na celom území je rozšírená borievka obyčajná. V nižších polohách majú prevahu listnaté lesy.

Prevláda tu buk, jelša lepkavá, breza bradavičnatá a lieska obyčajná. Teplomilné druhy sa uplatňujú iba vo veľmi malom množstve a dolinou Oravy vystupujú nanajvýš po Oravský Podzámok. V pásme lesov podrastoch nachádzame typické lesné druhy: veternica lesná, kopytník európsky,.. . Vo vlhkých hájoch a krovinách kvitne hlavne kyslička obyčajná a durman obyčajný. Vo vyšších polohách sú v podraste zastúpené rôzne druhy papradí a plavúňov, čučoriedka obyčajná, vres obyčajný, brusnica pravá, .. . Z krovín v pásme lesa prevláda jarabina vtáčia a ostružina malina. V podmáčanom smrekovom lese v podraste sú hojne zastúpené machy, nezábudka močiarna, .. . V pásme kosodreviny dominuje kosodrevina. Endemitom Babej hory je rožec alpínsky babohorský. Floristicky najzaujímavejšie sú rašeliniská hornej Oravy. Väčšina z nich vznikla v prameniskovej oblasti. Slatiny sú na hornej Orave pomerne zriedkavé. Väčšinou sa vyskytujú na menšícj plochách buď na okraji rašelinísk, alebo pod úpätím odlesnených svahov pohorí.
Opisované územie tvorí jednoliaty hydrografický celok takmer všetky rieky v ňom prameniace (okrem potoka Sestrč pri Malatinej) patria do povodia rieky Oravy. Okrem toho po hrebeni Oravských Beskýd, súhlasne so slovensko-poľskou hranicou, prechádza hlavne európske rozvodie medzi baltským a čiernomorským pomorím. Na opisovanom území sa okrem povrchových vôd a umelej vodnej plochy (vodná nádrž Orava) nachádzajú aj podpovrchové a minerálne vody. Riečna sieť opisovanej oblasti sa začala vytvárať ešte v mladších treťohorách. Dnes sa vyznačuje značnou hustotou, čo súvisí, okrem iného, s dĺžkou jej vývoja a geologickým podkladom. Predstavuje ju rieka Orava, ako hlavný tok, a jej prítoky. Orava má dve zdrojnice: Bielu Oravu a Čiernu Oravu.
Geologický a geomorfologický vývoj opisovaného územia je veľmi zložitý. Základ jednotlivým horopisným celkom dali niekoľkokrát sa opakujúce tektonické pohyby v starších a mladších treťohorách. Hrubé geomorfologické obrysy spôsobili v pohoriach a kotlinách horotvorné pohyby v mladších treťohorách, keď vyzdvihnutím vznikli horské celky a poklesom zasa kotliny. Medzi jednotlivými fázami tektonických pohybov existovali aj obdobia relatívneho pokoja, počas ktorých sa nerovnosti reliéfu zarovnávali. Zvyškami takéhoto plochého zarovnaného reliéfu sú plošiny, ktoré môžeme vidieť pozdĺž riek a na úpätí pohorí, široké ploché chrbty v pohoriach a kotlinách. Začiatkom štvrtohôr nastali veľké zmeny v podnebí zemského povrchu. Silné ochladenie klímy viedlo ku vzniku ľadových dôb.

V severnej a strednej Európe existoval rozsiahly ľadovcový štít, ktorý v čase najväčšieho rozsahu siahal zo Škandinávie až k severnému úpätiu Karpát a Sudet. Opisovaná oblasť ležala vtedy v tzv. priľadovcovej (periglaciálnej) zóne, kde vládlo studené tundrové podnebie. V krátkych letných obdobiach sa horské potoky menili na mocné prívalové toky a z dolín vynášali materiál. Pri vyústení potokov do Oravskej kotliny sa so zmenšením spádu zmenšila aj unášacia sila vody a materiál sa ukladal. Vznikli tak náplavové kužele. Zvlášť' výrazný je náplavový kužeľ v Oravskej kotline. Väčšie toky, ako Orava, ukladali materiál na dne svojich dolín V podobe širokých aluviálnych nív. Ľadovú dobu v pleistocéne (staršie štvrťohory) niekoľkokrát prerušilo oteplenie podnebia v medziľadových (interglaciánych) dobách, ktoré spôsobilo ústup ľadovcov. V medziľadoých dobách mali rieky menej materiálu, ale zato väčšiu eróznu energiu, takže rozrezali a odniesli materiál, ktorý uložili v ľadových dobách. Tým sa sformovali riečne terasy. Pozdĺž rieky Oravy sa v pleistocéne vytvorilo niekoľko terasových stupňov. Najzreteľnejšie sú vo výške 4-10, 20, 70 až 80 m nad aluviálnou nivou Oravy. V mladších štvrťohorách sa na modelovaní a pretváraní povrchu i naďalej podieľa významnou mierou tečúca voda a povrchové toky si neustále prehlbovali svoje koryto. Okrem nej to bola erózia pôdy, najmä zosuny a vôbec procesy svahovej modelácie, ktoré sú veľmi časté vo flyšovej časti opisovanej oblasti. Čím ďalej tým väčšiu reliéfotvornú úlohu v súčasnosti zohráva človek a v posledných desaťročiach stojí medzi reliéfotvornými činiteľmi na prvom mieste (napr. vybudovanie vodnej nádrže Orava, regulácie tokov a pod.).
Odľahlosť územia a nevhodné podmienky na hospodárske využívanie spôsobili, že niektoré lokality na Orave zostali mimo záujmu činnosti človeka, vďaka čomu sa prírodná hodnota zachovala do súčasnosti v málo zmenenom stave, alebo zostala neporušená. Preto boli niektoré plochy právnou úpravou vyhlásené za chránené a prešli pod správu Chránenej krajinnej oblasti. Jej úlohou je komplexne riešiť otázku zachovania a zveľaďovania tohoto územia v podmienkach intenzifikácie hospodárstva. V chránenej krajinnej oblasti je viacero máloplošných chránených území rôznych kategórií. Pr:

Národné parky

TANAP Tatranský národný park bol zriadený v r. 1948, zasahuje západnú časť Oravy
NPMF Národný park Malá Fatra zasahuje juhozápadnú časť Oravy.

Chránené krajinné oblasti

CHKO Kysuce Zasahuje na západe len malú časť Oravy. CHKO Veľká Fatra Na juhu Oravy sa nachádza jej malá časť, tzv. Šípska Fatra.

Národné prírodné rezervácie

NPR Roháčske plesá Je jednou z najkrajších častí Západných Tatier na území TANAP-u. NPR Juráňova dolina Úzky kaňon s vodopádmi na území TANAP-u so zaujímavou morfológiou. NPR Kotlov žľab Zahŕňa pralesy na území TANAP-u. Prírodné rezervácie

PR Mačacie diery Na území TANAP-u
PR Medzi bormi Na území TANAP-u.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk