Bulharsko

 Poloha a povrch

Bulharsko leží v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove. Celková dĺžka hraníc je 3250 km, z toho suchozemská je 1808 km, riečna 686 km, tvorí je zväčša rieka Dunaj a morská je 378 km. Bulharsko susedí na severe s Rumunskom( 608 km), na západe s Juhosláviou (Srbsko 318 km), na juhozápade s Macedónskom (148 km), na juhu s Gréckom (494km) a Tureckom (240 km) a na východe Bulharsku patrí 378 km pobrežia Čierneho mora. Bulharsku patrí aj okolo 40 väčších a menších ostrovov v Čiernom morí.
Bulharsko patrí medzi nížinné štáty, aj keď na západnej strane štátu sa tiahnú pohoria. Priemerná nadmorská výška Bulharska je 470 m. Prevládajú roviny a pahorkatiny, ktoré zaberajú dve tretiny rozlohy. Najdlhšie bulharské pohorie je Stará planina, ktorá prechádza stredom krajiny. Hlavný horský hrebeň sa tiahne v smere západ východ v dĺžke asi 600 km a rozdeľuje krajina na dve takmer rovnaké časti. V strednej časti horského hrebeňa je najvyšší vrch Botev (2376 m). V tomto pohorí pramení množstvo riek. Časť z nich tečie na sever, kde sa vlieva do Dunaja. Časť tečie na východ a vlieva sa do Čierneho mora, a zvyšok vteká do Marice, ktorá sa vlieva do Egejského mora.
Na juh od Starej planiny a rovnobežne s ňou tiahne nižšie pohorie Sredna gora. Najvyšším vrchom tohto pohoria je Bogdan (1604 m). Južnú časť Bulharska zaberá Rilsko-rodopský masív, ktorý je tvorený viacerými menšími pohoriami ako sú pohoria Rila, Pirin, Rodopy a ďalšie menšie výbežky.
Pohorie Rila prevyšuje všetky bulharské pohoria. Pôsobí mimoriadne impozantne.
Vo vysokopoložených častiach pohoria je vyše 150 jazier. najvyšším končiarom Rily a Juhovýchodnej Európy je Musala (2925 m). Názov Rila je tráckeho pôvodu a znamená pohorie bohaté na vodu. Tu pramenia rieky Marice, Iskaru, Mesty a ďalšie. Na juh od Rily sa vypína pohorie Pirin. V ľadovcovom žľaboch je vyše 160 jazier. Na Pirine rastie vzácny kvet – plesnivec. Nižšie časti pohoria pokrývajú ihličnaté lesy, v ktorých prevladajú borovice, jedle. najvyšším vrchom je Vichren (2915m)
Rodopy je najrozsiahlejše pohorie v Bulharsku i na celom Balkánskom polostrove. Rozprestiera sa na juhu pri hraniciach s Gréckom. Najvyšším vrchom je Goľam Perelik
(2191 m). Pohorie je dôležitou klimatickou priehradou, ktorá ochraňuje egejské polia pred studeným severným vetrom, ale tiež zachytáva teplé južné prúdy a zbavuje tak trácku nížinu blahodarného vplyvu Stredozemného mora.

Rodopský horský masív je neobyčajne bohatý na ihličnaté lesy, vodné zdroje a nerastné bohatstvo. Preto tu vznikli banské a hutné strediská. V najjuhovýchodnejších častiach Bulharska sa tiahne nízke pohorie Strandža. Medzi Dunajom a Čiernym morom sa rozprestiera Dunajská pahorkovitá roviny. Vďaka úrodnej pôde sa stala obilnicou krajiny. Pestuje sa tu hlavné poľnohospodárske plodiny. Medzi Starou planinou a Strednou gorou je rad kotlín, nazývaných Podbalkánskymi. V západnej časti Bulharska sa osamelo týči menšie ale dosť vysoké pohorie Vitoša, s najvyšším Čiernym vrchom (2290 m). Na úpätí Vitoše sa rozprestiera hlavné mesto Sofia. Vďaka tomu sa Vitoša stala národným parkom.