Do atmosféry totiž uniká stále viac oxidu uhličitého a ďalších plynov, ktoré dokážu zavrieť radiačné okná.

Hlavné sklenníkové plyny

OXID UHLIČITÝ - predstavuje súčasť prirodzeného cyklu uhlíka medzi atmosférou, oceánmi, zemským povrchom a organizmami. Až tri štvrtiny emisií (látok), vypúšťaných z nejakého zdroja / oxidu uhličitého, ktoré má na svedomí civilizácia, pochádza zo spaľovania uhlia, ropy, zemného plynu a bridlíc. Rastliny pohlcujú tento plyn pri unikátnom procese nazývanom fotosyntéza. V období 1990-1995 stúpli emisie uhlíka, ktorý vedie k tvorbe oxidu uhličitého v atmosfére o 113 milión ton a celosvetovo dosiahli 6 miliárd ton v roku 1995, pričom ďalších 1,6 miliardy ton pochádza z odlesňovania. A keby nedošlo k ekonomickému poklesu v postkomunistických krajinách tento nárast by bol vyšší o 400 až 500 milión ton.
Rozdiely v emisiách skleníkových plynov sú medzi jednotlivými krajinami obrovské. V USA pripadá na jedného obyvateľa 5,3 ton uhlíka ročne, na Slovensku 2,8 tony, v Japonsku je to 2,4 tony ale v Indii predstavujú emisie len 0,2 tony.

OZÓN - väčšina molekúl kyslíka v atmosfére obsahuje dva atómy kyslíka. Takýto kyslík sa nazýva dvojatómový a tvorí 20,95 % našej atmosféry. Dva atómy kyslíka sa môžu za určitých podmienok rozštiepiť slnečným žiarením a keď sa každý atóm spojí s dvojatómovým kyslíkom vzniká ozón. Asi 90% ozónu v atmosfére sa nachádza v stratosfére, čo nie je nič iného než pás ovzdušia 15 až 50 km nad našimi hlavami. Táto ozónová vrstva pohlcuje škodlivé a pre ľudský organizmus dokonca v určitých koncentráciách priamo nebezpečné ultrafialové žiarenie. vyššie hodnoty ultrafialového žiarenia, ktoré v dôsledku stenšujúcej sa ozónovej vrstvy dopadajú priamo na zemský povrch, môžu poškodiť planktón v moriach, jazerách, riekach a taktiež rastliny pohlcujúce oxid uhličitý.

OXID DUSNÝ - pochádza hlavne z vegetácie v prírode, ale v súčasnosti ho do ovzdušia vypúšťajú stále vo väčšom množstve automobily a elektrárne na fosílne palivá. V atmosfére zostáva až 150 rokov, pomaly stúpa do stratosféry a tam narušuje ozón.

CHLOROFLUOROUHLOVODÍKY / FREÓNY / - majú široké uplatnenie v domácnostiach a v priemysle. Na rozdiel od iných organických látok nie sú horľavé a nie sú jedovaté pre iné organizmy. V atmosfére môžu zostať 130 rokov a v priebehu tejto doby dokážu zničiť až
100 000 molekúl ozónu. Do ovzdušia sa dostáva takmer 90% vyrobených freónov.

METÁN - produkujú ho hlavne baktérie, ktoré žijú v rozmanitých bažinatých krajinách, na ryžových poliach, skládkach odpadov a črevách zvierat. Uniká tiež z plynovodov a hlbinných šácht.