Stúpajúcu koncentráciu metánu v ovzduší spôsobuje pribúdanie obyvateľstva na našej Zemi.

Čo sa presne stane, ak bude pokračovať nadmerná tvorba skleníkových plynov, nevie presne dnes nikto. Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že teplota stúpne o 1,5 až 2,5 stupňov Celzia, čo ovplyvní podnebie, úroveň morskej hladiny a poľnohospodárstvo.

Predpokladané následky

PODNEBIE - v dôsledku skleníkového efektu môžu byť letá ešte teplejšie a zimy chladnejšie. V osemdesiatych rokoch zažil svet päť najteplejších rokov od doby, odkedy sa teplota sleduje. Očakáva sa , že pre severné oblasti môže byť oteplenie priaznivé, zatiaľ čo v tropickom a v subtropickom pásme by mohlo znamenať zvýšené nebezpečie sucha, inde zase zvýšený výskyt tajfúnov a povodní.
Očakáva sa, že vyššie teploty v budúcnosti spôsobia zvýšenie vyparovania vody z rastlín, pôdy, morí a oceánov, čo nevyhnutne povedie k zvýšenej zrážkovej činnosti, podľa princípu: "čo ide
hore musí ísť aj dole". Klimatické modely predpovedajú nerovnaký dopad týchto zmien pre rôzne regióny.

HLADINA MORÍ - v dôsledku oteplenia stúpla hladina svetových oceánov o 10 až 15 cm, zatiaľ čo hladiny jazier a riek sa znižujú. Pevninské ľadovce a vrcholky horských velikánov s večným ľadom sa začnú rýchlejšie topiť a v dôsledku toho môže morská hladina v nasledujúcich 100 rokoch stúpnuť o 50 až 200 cm. To stačí k tomu, aby boli zaplavené niektoré oblasti. Pod vodou by zmizla veľká časť Holandska, Londýn bude ohrozený a zatopených by bolo takmer 15 % územia Bangladéšu. O strechu nad hlavou by razom prišlo približne 200 miliónov obyvateľov jedného z najchudobnejších štátov sveta.

Vedci predpokladajú, že zvýšenie priemernej teploty vzduchu o 3 stupne Celzia do roku 2030 by mohlo mať tragické následky. Takýto nárast teploty by si vyžadoval, aby sa rýchlosť zmien prírodných systémov zvýšila 10 až 60 krát v porovnaní so zmenami po skončení doby ľadovej pred 12 000 rokmi. Dnes nevieme, čí ekosystém, s ktorým sme nerozlučne spojení, je schopný takéto rýchle zmeny zvládnuť. Následky pre ľudí by však mohli znamenať katastrofu v podobe nedostatku jedla, častejších záplav, straty zdrojov pitnej vody, ekonomického kolapsu, zvýšeného počtu environmentálnych utečencov a tiež aj narastajúceho medzinárodného napätia.

"Až zomrie posledný strom a bude otrávená posledná rieka
zistíme, že peniaze sa nedajú jesť."

Autor: Matúš Švanda.