Od Kuríl a Sachalinu po Taiwan sa tiahne ostrovný svet Japonska. Utvára ho asi 3900 ostrovov z toho Hokkaidó, Honšu, Šikoku a Kjúšú sú hlavné. Tento ostrovný oblúk je súčasťou tzv. „ohnivého prstenca“ v Tichom oceáne. Je to jedna z najaktívnejších zemetrasných oblastí Zeme. Často tu vznikajú silné zemetrasenia a sopečné erupcie. Asi z 200 sopiek až 60 % je aj v súčasnosti činných. Vyše 80 % povrchu štátu zaberajú pohoria. Zo štyroch veľkých ostrovov je najsevernejší Hokkaido. Väčšinu jeho povrchu zaberajú horské pásma stredohorského rázu. Od Cugarského prielivu (pod ním vedie tunel Serikan) na juh leží najrozľahlejší ostrov Honšu. Vypĺňajú ho pohoria rozmanitého charakteru. Naprieč stredom ostrova ich pretína priekopová prepadlina (Fossa Magna). Stavba územia je zložitá. V línii priekopovej prepadliny sú značne rozlámané, panvami členené a sopkami lemované stredohoria. Na jej okraji stojí najvyšší vrch Japonska, posvätná sopka Fudžisan (3776 m n. m.) Od sopečného pásma na východ sa rozprestiera najväčšia nížina krajiny Kantó. Južnejšie leží ostrov Šikoku. Jeho povrch utvárajú nižšie vrásové pohoria členené menšími kotlinami. Najjužnejší veľký ostrov Kjúšu spája so severnejším Honšu most cez úzku úžinu Kanmon. Pobrežie má mimoriadne členité, najmä na západe lemujú ostrov zálivy a menšie i väčšie ostrovy. Prejavy aktívneho vulkanizmu pokračujú z veľkých ostrovov smerom na juh na súostrovie Rjúkju. Na väčšine ostrovov sa týčia sopky, ale na ich stavbe sa významnou mierou podieľajú aj koraly. Krajina vychádzajúceho slnka má vyše 2000 ročnú históriu. Po 2. svetovej vojne sa hospodárstvo krajiny zrútilo, stratila zahraničné dŕžavy. Napriek tomu sa Japonsko prepracovalo medzi hospodársky najvyspelejšie štáty Zeme. Dosiahlo to pomocou amerického kapitálu, premyslenými hospodárskymi plánmi a vzdelanosťou a pracovitosťou obyvateľov. Je jedným z najväčších svetových veriteľov a investorov. Na nerastné suroviny je krajina chudobná. Má len málo uhlia. Významnú časť surovín dovážajú z baní, ktoré prevádzkujú japonské spoločnosti v zahraničí. V zásobovaní elektrickou energiou majú významnú úlohu tepelné elektrárne spaľujúce dovezenú ropu, vodné aj jadrové elektrárne. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú výroba strojov, dopravných prostriedkov, priemyselných robotov, plastov, elektrotechnických a telekomunikačných prístrojov, potravín, textilu a spracovanie ropy.

Intenzívne poľnohospodárstvo drobných statkov nestačí pokrývať požiadavky obyvateľstva, preto 40 % potravín sa dováža. Na rovinatých plochách sa pestuje ryža, pšenica, jačmeň, sója, zelenina, na svahovitom území zasa čaj, pšenica. Na severe je to zasa cukrová repa a zemiaky. V dôsledku nových stravovacích návykov sa živočíšna výroba (hydina, hovädzí dobytok, ošípané) stala rozvíjajúcim sa odvetvím. Chov priadky morušovej stratil na význame. Po stáročia väčšinu živočíšnych bielkovín pre obyvateľov poskytoval rybolov. Japónsko sa po japonsky povie Nippon čo znamená „Plameň slnka“. Aj na štátnej zástave majú zobrazený východ slnka.
Hokkaidó a severná časť ostrova Honšú sú charakteristické krátkymi letami a dlhými zimami, ktoré sú spôsobené vetrami vanúcimi zo severozápadu Sibíru a studeným prúdom Oyashio. Južné a východné oblasti sú ovplyvnené teplým prúdom Kuroshio, to znamená, že Shikoku a Kjušú majú horúce a vlhké letá, takmer subtropické a zimy sú slabé s malo snehom. Japonsko leží v oblasti juhochodných monzúnov, ktoré ovplyvňujú množstvo zrážok a vlhkosť liet. Veľkým problémom Japonska sú tajfúny, ktoré prichadzajú od júna do októbra a spôsobujú nemalé škody.
Vodstvo
Japonské rieky sú krátke, ale za to vodnaté. Najviac vody majú na jar, pri topení ľadov. Najdlhšia rieka Japonska je Shinano na ostrove Honšú (367 km). Ďaľšie veľké rieky na ostrove Honšú sú : Tone, Kitikami, Tenryu-gawa a Mogami-gawa. Ishikari, Teshio-gawa, Tokachi sú dôležité rieky ostrova Hokkaidó.
Najdlhšia rieka ostrova Shikoku je Yoshino.
Jazerá sú známe svojou nesmiernou krásou. Vačšina jazier v Japonsku sú horské jazerá. Najväčšie jaero je Biwa na ostrove Honšú (673 štvorcových km)
Živočíchy: Jazvec japonský, Veľmok vodný a Mečiar obyčajný
Rastlinstvo: Kryptoméria japonská, Dub japonský a Cykas
parky : Čuby-Sanko a Nikkó.
Japonci používajú dve fonetické abecedy hiragana a katakana. Tretia abeceda používa rímske písmena a volá sa romaji. náboženstvá
V Japonsku sú rozšírené 3 náboženstvá: Šintoizmus (40%), Budhizmus (40%), Kresťanstvo (4%), ostatné (16%). Japonci majú veľa bohov, pričom k bohom sú prirovnávaný aj cisári. V minulosti bol veľmi dôležitý Šintoizmus a to z hľadiska usporiadania japonských hodnôt - Zákonník bojovníka (Code of Warrior - Bushido), ktorý uznával odvahu, lojálnosť, zdržanlivosť a hlavne zdvorilosť. Úradný jazyk je japonština.
Štátne zriadenie
Štátne zriadenie je tu parlamentná monarchia na čele s cisárom (Aaakihito Tsuju No Mija - od 1989). Predseda vlády je Joširo Muri. Parlament sa skladá so spodnej(511 miest) a vrchnej (252) snemovne.

Japonsko sa delí na 47 provincií, z ktorých každá je spravovaná guvernérom.
Voliť Japonci môžu od 20 rokov. Mena
Mena je jen a ten obsahuje 100 senov. To znamená: 1 jen = 100 senov
Tokio - hlavné mesto, 11.6 mil. obyvateľov. V roku 1964 tu boli konané olympijské hry. Nachádza sa tam Tokijská knižnica, ktorá obsahuje viac ako 6.3 miliona kníh. Známy je teroristický útok na metro s pomocou nervového plynu, kedy zahinulo 11 ľudí a ďaľších 5000 bolo zranených.
Osaka -2.5 milinona obyvateľov. jedno z najväčších prístavných a veľtržných(1970) miest v Japonsku. Nagoja - 1.4 miliona obyvateľov. Sapporo - 1.7 milina obyvateľov. V roku 1972 sa tu konali Olympijské hry.
Yokohama - 3.3 miliona obyvateľov.
Kyoto - 1.4 miliona obyvateľev. Bývalé hlavné mesto.
Kobe -1.5 miliona obyvateľov. Za zmienku stojí, že tu bolo zemetrasenie v roku 1995 s viac ako 5000 ľudmi mŕtvymi Japonsko je veľmi chudobné na nerasté suroviny. Napriek tomu sa tam predsa len niečo ťaží : čierne uhlie, zlato, striebro, oruť a farebné kovy a to len v malých množstvách.
Japonská ekonomika je závislá na dovoze ropy. Je paradoxné, že krajina, ktorá na vlastnej koži pocítila ničivosť atómovej bomby je za používanie atómových elektrární. Teraz elektrina vyrobená v atómových elektrárňach sa podieľa. okolo 20 % na celkovej výrobe Japonska.
Hutnícky, strojársky a oceliarsky priemysel môžeme zaradiť do odvetví s vysokým poklesom zisku (1995).
Chemický priemysel je hrá veľmi významnú úlohu v Japonsku a jeho "vlajková loď" Nippon Oil sa radí medzi podniky s najväčším obratom v Japonsku.
Najväčšie zisky v týchto odvetviach má elektronika a to v podnikoch :
Hitachi, Toshiba, Fujitsu, NEC, Mitsubishi El., Matsushita, Sony atď.
V zadu nezaostáva ani automobilový priemysel :
Honda, Mazda, Mitsubishi ,Nissan a Toyota.
Vývoz : autá, spotrebná elektronik, chemikálie, fotografické vybavenie, produkty zo železa
Obchodný partneri : JV Ázia, USA, Záp. EU, Čina
Dovoz : hlavne potraviny a ropu, nespracované suroviny a rôzne vyrobky
Obchodný partneri : JV Ázia, USA, Záp. EU, Čina
Japonsko ma najväčšie poisťovne na svete.
Japonci majú veľmi dobre vybudovanú hromadnú dopravu (vlaky, autobusy, metro + rýchlovlaky). Veľa ľudí ma ešte aj svoje vlastné auto. Vodiči jazdia na ľavej strane.
Japoské letecké spoločnosti sú tiež na výbornej úrovni.
Japonská doprava je najlepšia a najmodernejšia na celom svete. Problémy a spory
Najväčšsie problémy majú Japonci s neustále rastúcou nezamestananosťou, s bezdomovcami a so životným prostredím(smog-Tokyo).
Od 2.

svetovej vojny nie je vyriešená otázka Kurillských ostrovov obsadených Rusmi a potom následne s právami na výlov rýb; kvôli tomu ešte nepodpísali Rusi a Japonci mier.
Ostrovy Tok-do a Take-shima sú okupované Kórejcami.
Potom ešte majú problémy s Čiňanmi a Tajwancami ohľadom ostrovov Senkaku-shoto a Deioyu-dao.
Ročný prírastok : 0,2 - 0,3 %
Hustota zaľudnenia : 336 ľ/km štvorcový
Stredná dĺžka života : 80 rokov (muži - 76 a ženy - 83)
Vekové zloženie :
do 14 rokov - 17 %
od 15 do 59 - 64 %
od 59 do U - 19 %
Urbanizácia : 77,6 %
Gramotnosť : 100 %
Obyvateľov na 1 lekára : 610
HDP na 1 obyvateľa : 29 387 (jedna z najväčších hodnút na svete)
Ich HDP je síce len 2/3 z HDP USA, ale až 2x viac HDP Nemecka. V roku 1945 počas okupovania rôznych ázijských krajín zničili mestá Hirošimu a Nagasaki strašnými atómovými bombami.

História

Uvediem iba pár dôležitých dátumov v japonskej histórii :
660 p.n.l - založenie cisárom Jimmom
1945 - Hirošima a Nagasaki zničené atómovými bombami
1950 - 1960 - rýchly rast a posilňovanie ekonomiky
1960 - prvá kríza po druhej svetovej vojne (nepokoje), po kríze opäť rast neuveriteľnou rýchlosťou
1964 - OH Tokyo
1970 - výstava v Osake
1972 - OH v Sappore
1978 - podpísaný mier s Čínou
1989 - cisár Hirohito zomiera a nastupuje jeho syn Akihito (panuje do dnes).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk