ľadovcový režim - maximum odtoku je v letných mesiacoch pri topení sa snehu – Rhône.

Na riekach Slovenska sa výrazne prejavuje výšková zonálnosť, rozlišujeme tri základné typy riek:
1. vysokohorský typ - najvyššie mesačné prietoky sú v máji až júli, najnižšie v januári alebo vo februári - Belá v Tatrách;
2. stredohorský typ - najvyššie prietoky v apríli, najnižšie v zime - Hron;
3. vrchovinno-nížinný typ - najvyššie prietoky v marci, najnižšie v septembri - Nitra.
Jazerá sú prirodzené vodné nádrže, ktoré sa vyskytujú v zníženinách zemského povrchu. Panvy, v ktorých zatopením vznikli jazerá, môžu byť rôzneho pôvodu: tektonické (vznikli poklesom zemskej kôry pozdĺž zlomov - Bajkalské jazero, Tanganika, Mŕtve more), ľadovcové (tatranské plesá, Ladožské jazero), vulkanické (v kráteroch vyhasnutých sopiek alebo prehradením doliny stuhnutou lávou - Ukerevve, Titicaca), zmiešané.
Jazerá sú veľkou zásobárňou povrchovej vody, prevažná časť sladkovodných jazier je sústredená v troch oblastiach: v Severnej Amerike 25 % celosvetových zásob, Veľké kanadské jazerá, východoafrické jazerá 22 %, najhlbšie jazero Bajkal 18 %. V suchých tropických a subtropických oblastiach, kde prevláda vyparovanie nad zrážkami, sa nachádzajú slané jazerá. V priebehu roka menia svoju rozlohu, vplyvom vyparovania strácajú množstvo vody a niekedy sa pokrývajú soľnou kôrou. Najväčšie je Kaspické jazero, najslanšie Mŕtve more (245 % o.).
Umelé vodné nádrže obsahujú päťkrát viac vody ako korytá všetkých svetových riek. Sú ochranou pred povodňami, majú význam pri zásobovaní vodou, pri výrobe elektrickej energie, v doprave, pri zavlažovaní, v chove rýb, využívajú sa na turistiku a rekreáciu. Najrozsiahlejšia je na rieke Volte v Afrike (8 500 km), Kujbyševská na Volge, Bratská na Angare, Násirova na Níle; naj objemnejšia Owen Falls na Viktóriinom Níle, Bratská na Angare, Kariba na Zambezi.
Prevažná časť sladkej vody na pevninách je sústredená v ľadovcoch (asi 1,7 % zo zásob hydrosféry). Súčasná plocha ľadovcov na Zemi je viac ako 16,2 mil. km2. Najväčšie sú pevninské ľadovce (Antarktída a Grónsko). Ľadovce vznikajú premenou zo snehu, majú zrnitú štruktúru a sú pohyblivé. Vznikajú nad úrovňou snehovej čiary, kde prevláda hromadenie snehu nad topením, menšie horské ľadovce sa vyskytujú nad snežnou čiarou vo vysokých pohoriach. Nadmorská výška snehovej čiary klesá od trópov k pólom (Kilimandžáro - 5 200 m, v Alpách od 2 500 m, na Zemi Františka Jozefa - 50 m nad morom).

Podpovrchová voda
Voda, ktorá sa vyskytuje pod zemským povrchom vo všetkých formách a skupenstvách je podpovrchová voda.