Vodstvo súše

Vodstvo súše tvorí voda, ktorá prichádza na súš vo forme zrážok a je obsiahnutá v povrchových tokoch, jazerách, umelých nádržiach, močiaroch, ľadovcoch, snehu a pod zemským povrchom.
Najdôležitejšie sú rieky. Zaisťujú odtok vody zo súše do oceánov a tvoria základnú súčasť obehu vody na Zemi(79% súše odtokové oblasti, 21% súše pripadá na bezodtokové oblasti)
Základné pojmy hydrografie riek: riečna sieť, prameň, hlavný tok a jeho prítoky, ústie, dĺžka, spád a sklon rieky, hustota( pomer celkovej dĺžky tokov v povodí a plochy povodia) a tvary riečnej siete(stromovitý, vejárovitý, perovitý, asymetrický), povodie(územie, z ktorého hlavný tok s prítokmi odvádza povrchovú i podzemnú vodu), rozvodie(hranica medzi povodiami), úmorie( územie, z ktorého tok odvádza vodu do príslušného mora).
Hydrologické prvky riek:
Vodný stav (výška vodnej hladiny toku nad nulou merného zariadenia - vodomernej laty), prietok (množstvo vody, ktoré pretečie určitým profilom rieky za sekundu, udáva sa v m3.s-1), špecifický odtok (množstvo vody, ktoré odtečie z km2 povodia za sekundu), koeficient odtoku (vzťah medzí odtokom a zrážkami v povodí za dlhšie časové
obdobie). Režim odtoku riek vyjadruje časové a priestorové zmeny zásob vody v povodí. Zmeny sa prejavujú kolísaním vodných stavov v korytách riek, rozdielmi v prietokoch, v množstve splavenín, v teplote a v chemickom zložení vody. Na režim odtoku vplýva podnebie, geologické podložie, reliéf, pôda a vegetácia. Režim odtoku patrí k najvýznamnejším kritériám pri klasifikácii riek na rôzne typy. Rieky sa delia podľa režimu odtoku alebo zdroja zásobovania (dážď, sneh, ľadovec, podzemná voda), podľa povodia, dĺžky, prietoku a pod. V jednotlivých podnebných pásmach majú vodné toky rozdielny vodný režim;
1. rovníkový režim odtoku - vyrovnaný stav s dvoma málo výraznými maximami - Kongo, Amazon;
2. monzúnový režim odtoku - vysoký prietok je v letných mesiacoch v období monzúnových dažďov - Mekong;
3. snehovo-dažďový režim sibírskych a kanadských riek - hlavným zdrojom vody je topiaci sa sneh - Ob;
4. dažďovo-oceánsky režim západoeurópskych riek - najväčšie stavy sú koncom zimy - Temža;
5. vysokohorský snehovo-dažďový režim - maximálny prietok má v apríli a v máji, minimum v zime - Dunaj;
6. snehový režim nížinných riek východnej Európy - odtok stúpa od apríla do mája pri topení snehu, potom prudko klesá, v lete veľa vody stráca výparom a spotrebou vegetácie - Volga;
7.

ľadovcový režim - maximum odtoku je v letných mesiacoch pri topení sa snehu – Rhône.

Na riekach Slovenska sa výrazne prejavuje výšková zonálnosť, rozlišujeme tri základné typy riek:
1. vysokohorský typ - najvyššie mesačné prietoky sú v máji až júli, najnižšie v januári alebo vo februári - Belá v Tatrách;
2. stredohorský typ - najvyššie prietoky v apríli, najnižšie v zime - Hron;
3. vrchovinno-nížinný typ - najvyššie prietoky v marci, najnižšie v septembri - Nitra.
Jazerá sú prirodzené vodné nádrže, ktoré sa vyskytujú v zníženinách zemského povrchu. Panvy, v ktorých zatopením vznikli jazerá, môžu byť rôzneho pôvodu: tektonické (vznikli poklesom zemskej kôry pozdĺž zlomov - Bajkalské jazero, Tanganika, Mŕtve more), ľadovcové (tatranské plesá, Ladožské jazero), vulkanické (v kráteroch vyhasnutých sopiek alebo prehradením doliny stuhnutou lávou - Ukerevve, Titicaca), zmiešané.
Jazerá sú veľkou zásobárňou povrchovej vody, prevažná časť sladkovodných jazier je sústredená v troch oblastiach: v Severnej Amerike 25 % celosvetových zásob, Veľké kanadské jazerá, východoafrické jazerá 22 %, najhlbšie jazero Bajkal 18 %. V suchých tropických a subtropických oblastiach, kde prevláda vyparovanie nad zrážkami, sa nachádzajú slané jazerá. V priebehu roka menia svoju rozlohu, vplyvom vyparovania strácajú množstvo vody a niekedy sa pokrývajú soľnou kôrou. Najväčšie je Kaspické jazero, najslanšie Mŕtve more (245 % o.).
Umelé vodné nádrže obsahujú päťkrát viac vody ako korytá všetkých svetových riek. Sú ochranou pred povodňami, majú význam pri zásobovaní vodou, pri výrobe elektrickej energie, v doprave, pri zavlažovaní, v chove rýb, využívajú sa na turistiku a rekreáciu. Najrozsiahlejšia je na rieke Volte v Afrike (8 500 km), Kujbyševská na Volge, Bratská na Angare, Násirova na Níle; naj objemnejšia Owen Falls na Viktóriinom Níle, Bratská na Angare, Kariba na Zambezi.
Prevažná časť sladkej vody na pevninách je sústredená v ľadovcoch (asi 1,7 % zo zásob hydrosféry). Súčasná plocha ľadovcov na Zemi je viac ako 16,2 mil. km2. Najväčšie sú pevninské ľadovce (Antarktída a Grónsko). Ľadovce vznikajú premenou zo snehu, majú zrnitú štruktúru a sú pohyblivé. Vznikajú nad úrovňou snehovej čiary, kde prevláda hromadenie snehu nad topením, menšie horské ľadovce sa vyskytujú nad snežnou čiarou vo vysokých pohoriach. Nadmorská výška snehovej čiary klesá od trópov k pólom (Kilimandžáro - 5 200 m, v Alpách od 2 500 m, na Zemi Františka Jozefa - 50 m nad morom).

Podpovrchová voda
Voda, ktorá sa vyskytuje pod zemským povrchom vo všetkých formách a skupenstvách je podpovrchová voda.

Rozdeľuje sa na pôdnu vodu (nachádza sa v pôde a nevytvára súvislú hladinu) a podzemnú vodu, ktorá vypína póry, pukliny a dutiny. Podzemné vody vznikajú infiltráciou — vsakovaním povrchových vôd (zrážky, vodné toky, nádrže...) cez priepustné horniny. Hromadením a zadržaním podzemnej vody nad nepriepustným podložím sa vytvára akumulačná oblasť podzemnej vody. Hladina podzemnej vody je úroveň, po ktorú sú póry a pukliny vyplnené súvislé vodou. Tá môže byť odvodňovaná vo výverovej oblasti formou prameňov alebo podpovrchovým odtokom do vodných tokov.
Podzemné vody, ktoré obsahujú určité množstvo rozpustených minerálnych látok a plynov, sú minerálne vody. Ich výskyt, fyzikálne a chemické vlastnosti súvisia s geologickou stavbou a tektonikou územia.
Podzemné vody sú významný zdroj zásobovania pitnou vodou. Minerálne a termálne vody sa využívajú na liečebné i rekreačné účely, ako stolové vody, ako zdroj surovín.